Alexander Dubček mal autonehodu pred 26 rokmi. Viac ako mesiac po nej zomrel

 

BRATISLAVA.  Stalo sa to v deň, kedy poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili znenie Ústavy SR. Dubček cestoval za poslaneckými povinnosťami do českej Prahy. Na 88. kilometri diaľnice D1 pri Humpolci v silnom daždi zišlo auto z vozovky. Od autohavárie na diaľnici Praha – Bratislava, pri ktorej sa ťažko zranil vtedajší poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) Alexander Dubček, dnes uplynulo 26 rokov. Na následky zranení Dubček zomrel 7. novembra 1992.

Alexander Dubček bol vedúcou osobnosťou reformných udalostí z roku 1968. Po revolúcii v novembri 1989 bol jedným z hlavných kandidátov na post prezidenta československej federácie. Nakoniec sa však kandidatúry vzdal v prospech Václava Havla a on sám bol zvolený za predsedu FZ ČSFR.

 

Alexander Dubček s Václavom Havlom v júni 1989.   Foto – TASR 

 

Zvládol operáciu, ale už nevyzdravel

Pri autohavárii utrpel Dubček ťažké zranenia chrbtice a hrudníka s následným šokovým stavom sprevádzaným poruchami vnútorných orgánov. Po nehode ho previezli do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej Nemocnice Na Homolce. Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho 2. septembra toho roku operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný. Pacient bol na druhý deň po operácii pri vedomí. Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil. V priebehu ďalších týždňov sa objavili komplikácie a Dubček sa podrobil ďalším operačným zákrokom.

Dňa 7. novembra 1992 o 21.25 h v pražskej Nemocnici Na Homolce zomrel. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek. Prístroje neboli schopné zaisťovať činnosť uvedených životne dôležitých orgánov.

O havárii Dubčeka, ako aj spôsobe jej vyšetrovania a ďalších súvislostiach priniesli médiá veľké množstvo informácií. Objavili sa v nich aj názory, že nezomrel náhodou. V júli 1998 vyšla na Slovensku kniha Liboslava Lexu s názvom Tragédia na 88. kilometri… s podtitulom Dokumenty, dôkazy.
 

 

Nebolo tam cudzie zavinenie

Bývalý právnik Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) v nej priniesol dostupné materiály o tragédii, ale aj o vyšetrovaní. Podľa publikovaných informácií v knihe zostalo vo vyšetrovaní množstvo nezodpovedaných otázok a pochybností. „Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie A. Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy,“ vyhlásil generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ SR Jaroslav Ivor 14. februára 2000.

Podľa priameho svedka nehody, ktorý jazdil tým istým smerom, bol asi 500 metrov pred osudným miestom predbehnutý bavorákom, pričom jeho rýchlosť odhadol od 140 až 170 kilometrov za hodinu. Svedok videl, ako došlo ku šmyku BMW, pričom následne zastavil, prišiel k vozidlu a bezprostredne videl zranených.

 

 Predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR A. Dubček 26. augusta 1990 vystúpil na 2494 metrov vysoký Kriváň. Foto TASR – Ivan Bohuš

 

Na základe znaleckých posudkov výrazným prvkom na vzniku nehody bol akvaplaning. Pri nehode došlo k vymršteniu oboch pasažierov z auta. Nik vo vozidle nebol pripútaný. Súd neskôr uznal vodiča vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a odsúdil ho na 12 mesiacov nepodmienečne.

Tragickú nehodu Dubčeka od 30. augusta 1998 pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je sochár Teodor Baník.

Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 v Prahe na následky autohavárie. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.

 

Alexander Dubček.   Foto – TASR

 

Prečítajte si aj