Ann a jej syn bez otca

Ann je mama spolužiaka mojej dcéry. Nosí dredy, s radosťou odhaľuje svoje telo, ktoré má ďaleko od čísla 38, nikdy som ju nevidela bez výrazného šperku alebo nejakého iného doplnku.

Vždy sa na mňa usmievala a hovorila, že chápe ako ma ide poraziť z izraelskej nedochvíľnosti. Je jedinou mamou v triede, ktorá spolu so mnou chodí všade načas. Na rodičovské, na otvorenú hodinu, na narodeninové oslavy. Ann má poľského otca a disciplína bola u nich dôležité heslo.

Nielen preto sme si padli do oka. Jej chlapec a moja dcéra sú jediní jedináčkovia v triede, kde sú tri a viac deti v rodine normou. Ann sa na rozdiel odo mňa ale nikto nepýta, kedy bude ďalšie.

Ann je slobodná matka a každému hneď na prvom stretnutí hovorí, že jej syn nemá otca. Povedala mi, že tak predchádza klebetám a špekuláciám o tom, že chlapcov otec sa na ňu vykašľal, rozviedol sa s ňou, utiekol, zomrel, vyberte si, čo chcete…

Ann prišla do veku, keď bolo pre ňu ťažké nájsť si partnera a nechcela si vybrať niekoho len za účelom splodenia potomka. Rozhodla sa pre spermobanku. Napriek tomu, že jej okolie to nezobralo dobre. Teraz má osemročného syna, ktorého najviac miluje Annina teta Klára. Tá Klára, čo celej rodine telefonovala, že Ann by mali dať zavrieť do blázninca, keď sa rozhodla pre oplodnenie spermiami od anonymného darcu.

Je jasné, že chlapec sa pýta, prečo nemá otca a pýtajú sa to aj jeho kamaráti. Aj takí, čo majú tatu len cez víkend, alebo ho poznajú len z fotografií. Ann preto urobila ďalšie odvážne rozhodnutie.

O tom, ako jej syn prišiel na svet napísala detskú knihu. Volá sa Mama sa ťa nevzdá. Na pár stranách opisuje, prečo sa rozhodla pre dieťa bez otca, aj to ako môže také dieťa prísť na svet.

Aj pri tom sa mnohí pozastavovali. Vraj to nie je vhodné. Ann je ale tvrdohlavá a chrabrá osoba. Má svoj život pevne vo svojich rukách, nebojí sa pravdy a nechce svojmu synovi klamať o tom, kým je a ako prišiel na svet.