Ženy v meste
Arogancia a súkromný pozemok

Arogancia a súkromný pozemok

Zákon majiteľov a daňových poplatníkov nijako nechráni. Povolenie na stavebné úpravy, aby sa tam cudzí ľudia nemohli parkovať nedostanete a na odtiahnutie auta nemáte nárok. Od amorálnych šoférov po upozornení, kde zaparkoval , dostávajú len arogantné reakcie, často s vulgarizmami.

Redakcia Žien v meste · 20. februára 2016 · 2 min čítania

 

Bol raz jeden obytný dom, do ktorého sa nasťahovali prevažne mladí ľudia, zadĺžení hypotékami až po brady aj vďaka parkovaciemu  miestu pred domom. Riadne označenému žltými čiarami a tabuľami „Súkromný pozemok, neparkovať.“ Všetci poctivo platia dane nie len za dom, ale aj súkromný pozemok a parkovacie miesta. A nie malé.

Takmer 13 rokov dennodenne riešia to isté. Poviete si, že všade sa nájde jeden „arogantný blbec.“ Ale obyvatelia tohto domu takýchto arogantných blbcov riešia každý deň už 13 rokov. Takže celkom slušná vzorka slovenského národa.  Hlavne vo večerných hodinách, keď sa vracajú unavení z práce a nemôžu zaparkovať na vlastnom súkromnom pozemku, pretože tam niekto od vedľajších panelákov zaparkoval napriek upozorneniu, že ide o súkromný pozemok.

Zákon majiteľov a daňových poplatníkov nijako nechráni. Povolenie na stavebné úpravy, aby sa tam cudzí ľudia nemohli parkovať nedostanete a na odtiahnutie auta nemáte nárok. Od amorálnych šoférov po upozornení, kde zaparkoval , dostávajú len arogantné reakcie, často s vulgarizmami. Raz dokonca cez 3 parkovacie miesta  mestský úrad, ktorý dane vyrubuje, dal zberný kontajner na neporiadok. Majitelia a daňoví poplatníci podali trestné oznámenie na starostu. Našťastie, vtedy polícia majiteľom parkovacích miest naozaj pomohla a chránila. Starosta musel kontajner odstrániť na základe neodškriepiteľných listov vlastníctva.

Som si istá, že toto by si žiadny Slovák ani starosta , čo tu kameňom dohodíš, v Rakúsku nikdy, ale nikdy nedovolil. Závidíme tak slovensky, ako iba my vieme, životnú úroveň v susednom Rakúsku, ale doma preto nič neurobíme. Práve naopak. To čo by sme si v zahraničí nikdy nedovolili, doma robíme s neuveriteľnou arogantnosťou až hrdosťou!  Dokonca sme až na to pyšní, ako sme to tomu majiteľovi „nandali.“ Bohužiaľ už viac ako 13 rokov denne, takže nejde len o zlyhanie jednotlivca, ale povahy národa. Nie je to arogantné správanie sa náhodou už aj vzorka, akým národom v skutočnosti sme? Zaslúžime si vôbec žiť aspoň ako Rakúšania, ktorí však aj morálne hodnoty majú nastavené oveľa oveľa vyššie ako my?

Blížia sa voľby a tak som si spomenula na jeden obytný dom a jeho majiteľov, ktorý za svoje pozemky s parkovacími miestami platia poctivo dane a na tých, ktorí im denne na súkromnom pozemku parkujú, často pravidelne,  či dokonca  poškriabu auto len tak, lebo sa majiteľ parkovacieho miesta ohradil.

Nežijeme na tom našom malom Slovensku naozaj iba tak, ako si zaslúžime a na čo vlastne máme? Máme my vôbec na to, aby sme žili ako v mnohých vyspelých krajinách EÚ? Často morálnejšie vyspelejších ako sme my?! 

Takže buď 5. marca vôľa tohto národa, ktorý si zaslúži takú vládu, aký je sám.

 

Prečítajte si aj Nie som BIOmatka, zlyhávam?

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026