Ženy v meste
Babky v kancelárii

Babky v kancelárii

Zarazilo ma to, lebo prísne vzaté 55-ročná účtovníčka s 30-ročnou praxou a dvomi deťmi, čo študujú v zahraničí, mi príde ako potenciálne veľmi vhodná kandidátka. Dostala som odpoveď, že 55-ročná je predsa stará, neschopná, nebude sa vedieť adaptovať na nové veci, a vôbec, už patrí do starého šrotu.

Redakcia Žien v meste · 11. januára 2016 · 2 min čítania

 

Mám jednu známu, veľmi úspešnú majiteľku účtovníckej firmy, ktorá zamestnáva hlavne ženy. Minule sme sa dali do reči, ako sa jej darí a ona odpovedala, že rozširuje podnik a robí pohovory pre nové zamestnankyne. Tak som jej gratulovala a ona na to (má dosť ostrý jazyk), že predstav si, prišli mi na pohovory aj babky. Babky, rozumej ženy 50 a viac.

Zarazilo ma to, lebo prísne vzaté 55-ročná účtovníčka s 30-ročnou praxou a dvomi deťmi, čo študujú v zahraničí, mi príde ako potenciálne veľmi vhodná kandidátka, a nech sa neurazia mamy s malými deťmi, aj väčšia záruka, že nastúpi do práce každý deň a nebude mať problém s nadčasmi. Tak som to aj tej mojej známej povedala.

Ona na to, že som sa zbláznila, že 55-ročná je predsa stará, neschopná, nebude sa vedieť adaptovať na nové veci, a vôbec, už patrí do starého šrotu. Fíha. Tak som sa jej opýtala, koľko rokov má jej mama, čo sa jej stará o dvojročné dvojičky prakticky odvtedy, čo dosiahli tri mesiace.  Povedala, že 58 a nechápe, na čo narážam.

Tak to vysvetlím. Ja starostlivosť o dieťa považujem za jednu z najťažších, najzodpovednejších a najzaťažujúcejších prác vôbec. Nehovoriac o dvoch v rovnakom veku naraz. Je to o koordinácii, časovom manažmente, plánovaní, ale aj o dobrej fyzickej kondícii, a napokon aj o učení sa nových vecí. Veď si len spomeňme, koľko technických pomôcok na výchovu mali naše mamy a koľko máme my.

Taká desaťhodinová šichta pri dvojročných nezbedníkoch sa vyrovná možno aj práci v bani alebo náročným vyjednávaniam o miliónovom obchode.

Všetci hovoríme, že deti sú pre nás najcennejšie a chceme pre ne to najlepšie. Ak ich teda zverujeme do rúk ženám v staršom veku, a je jedno či sú to naše mamy alebo pestúnky, a robíme to pre to, lebo im dôverujeme a spoliehame sa na ich skúsenosti a zmysel pre zodpovednosť, prečo máme taký problém s tým, že by ženy v tom veku sedeli aj vedľa nás v kancelárii?      

 

Prečítajte si aj Rok mojej dcéry

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026