Ženy v meste
Baví ma byť mamou

Baví ma byť mamou

Ja mám deň matiek furt. Každý úsmev, úspech, gesto tých mojich alebo "požičaných" detí u nás doma vo mne vzbudzuje hrdosť, že ich mám. Aj keď teda tú chladničku vyjedia za 24 hodín a milujú instantné platby.

Redakcia Žien v meste · 14. mája 2023 · 2 min čítania

Byť matkou je dar

Poznáte to. Na začiatku nebolo nič, len láska a hormóny, potom spermia a vajíčko a následne slon. Neviem, ako ste to mali vy, milé spolupáchateľky budúcich tvorcov HDP, ale mne sa zdala byť ladná každá tehula – okrem mňa. Tiež som zodpovedne prispela k znekvalitneniu odpadových vôd, pretože sa mi hlava zo záchoda takmer nevynorila. 3x som to dala. 3x!!!

Trikrát prerod z krásnej víly na slona, zo slona na niečo pokrčené a zožuté a včul, po 40tke začínam chillovať. Mladé telesá sa presúvajú bytom v mne absolútne neznámych časoch a trajektóriách, môj muž netuší už pár rokov, ktoré decko je kde a prečo. Donedávna som pestovala excelovskú tabuľku, ale keďže sa ich už nepotrebujeme cielene zbaviť, padol aj excel a žijeme s nimi v čistom zene.

Prišla za mnou šéfka planéty ženyvmeste a vraví – ty máš byt plný decák, hen je Deň matiek, napíš niečo. Ostala som doslova bez slov. Reku, tak to bude iný free ride, lebo ja a sviatky…Môžem zdieľať len to moje. Máme doma naše tri dcéry, chalana v náhradnej osobnej starostlivosti a frajera najstaršej. Päť mladých ľudí v byte. Môj život – ako sa dá vytušiť, je definovaný dennými návštevami potravín, varením a tak. Jasné, že makajú aj oni, lebo inak by som už niekde silno plakala.

Ale keď otáčam svoj život z jednej či druhej strany, úplne čestne musím povedať, že ma baví byť mamou. Páči sa mi, keď sa všetci sem tam nevdojak zvezieme na dlážku v kuchyni a veselo kvákame. Keď každý jeden z nich vie prísť a povedať „mami, teta, mám problém“. Keď ich vezmeme na výlet a spolu si užívame. A tiež sa spolu bojíme, prežívame, plánujeme, vychádzame si v ústrety, pomáhame si. Znie to až choro idylicky, ale je to tak.

Ja osobne neprikladám sviatkom veľkú váhu. Okrem Vianoc, to ma fakt berie. Majú svoje čaro a to je globálne. Nepotrebujem si pripomínať, že starnem, ani že som žena, mama, ani že som ľúbená, nejak sa volám, alebo že som sa vydala. Uvedomujem si to každý deň. Mám deň matiek furt. Každý úsmev, úspech, gesto tých mojich alebo „požičaných“ detí u nás doma vo mne vzbudzuje hrdosť, že ich mám. Aj keď teda tú chladničku vyjedia za 24 hodín a milujú instantné platby 🙂

Všetkým mamám držím palce, aby našli svoj rodičovský zen. Oslávte alebo aj nie. Nie som si istá, či je to dôležité. Lebo kytica môže byť rovnako láskyplné ako aj prázdne gesto. Láska sa číta z očí.

Na zdravie, drahé moje.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026