Budeme po korone lepší?

Vraj po „korona kríze“ svet už nebude taký, aký bol. Budeme oveľa lepší. Pochopíme, že život nie je len o peniazoch, budeme k seba milší, úctivejší, budeme si viac pomáhať a budeme sa vedieť tešiť aj z maličkostí. Fakt?

Znie to skoro ako „a žili šťastne, kým nepomreli“. Mnohí hovoria, že situácia s koronavírusom nastala preto, aby sme sa zobudili. Aby sme spomalili, aby si príroda od nás oddýchla, aby sme boli viac so svojimi deťmi a opäť si uvedomili dôležitosť dotykov, objatí, ľudských stretnutí, priateľských posedení pri káve či pohári vína.

Lenže výsledkom je aj to, že mnohí si pohár vína nalievajú sami (a keby len jeden) a silu ich „dotykov“ potom bolestivo cítia deti a ženy. Nie je to len príbeh Slovenska. Narastajúce domáce násilie hlási napríklad aj Francúzsko.

Ľudských stretnutí je stále žalostne málo a keď sú, neraz je to o zazeraní, či má človek vonku poriadne nasadené rúško, či dodržuje dvojmetrový odstup, či si nehodil do košíka priveľa vrecúšok múky, cestovín alebo kotúčov toaletného papiera, a či nebodaj nezakašľal.

[Na všetky topánky 20-percentná zľava a k tomu doprava zadarmo – CCC – kliknite tu]

Oveľa častejšie než my sa zato stretávajú naše názory. Najlepším miestom na takéto rande sú sociálne siete. Žasnem nad tým, ako sa dlhoroční priatelia vedia na život a na smrť pohádať kvôli tomu, či a kedy sa majú otvoriť kaderníctva a kaviarne a či dôchodcovia majú mať na nákupy vyhradený čas, alebo je to útok na ich slobodu.

Nehovoriac o zrušených maturitách. Ešte aj tí, ktorí doteraz vždy so smiechom vyhlasovali, že maturita je ako plot, ktorý buď prelezieš, alebo ťa cezeň prehodia, zrazu nadávajú, vraj aká to neslýchanosť, aby nebola… Z pohodlia vlastnej obývačky sa meníme na odborníkov na všetko.

Áno, vzniklo množstvo krásnych aktivít, pri ktorých sa ukázala ľudská spolupatričnosť. Dobrovoľníci šijú rúška tým, ktorí ich najviac potrebujú, ľudia tlieskajú zdravotníkom, mladí nakupujú starším osamelým susedom, niektoré ženy si doma samy zafarbili vlasy a peniažky poslali svojej kaderníčke tak, akoby boli u nej v salóne… Ale stačí to na to, aby bol svet iný než pred koronou?

Podľa mňa asi nie. Ak chceme svet zmeniť k lepšiemu, bude treba oveľa viac. Oveľa viac našej snahy, alebo oveľa viac takýchto kríz, aby sme to pochopili.