
Budete si presne pamätať, čo ste vtedy robili
Čo ste vtedy robili vy? Určite si to pamätáte. Každý z nás si ten deň zapamätá. Presne si budeme vedieť vybaviť viaceré okolnosti: kde sme vtedy boli, čo sme robili, na čo mysleli, ako reagovali. Zlomový bod v dejinách, ktorý vytvára takzvanú generačnú identitu.
Redakcia Žien v meste · 6. marca 2018 · 2 min čítania
Sedela som so spolužiakmi v škole. Najprv prišla iba správa, ktorú mi ukázala spolužiačka, spomína na ten moment, keď sa dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Gabi – študentka žurnalistiky. Najprv si to neuvedomovala, postupne jej to dochádzalo a keď jej zavolala kamarátka zo zahraničia s otázkou, či už to vie, pocítila veľmi silné emócie. Pýtam sa jej, či nemá strach z novinárskeho povolania, na ktoré sa pripravuje, ale ona si je svojou voľbou istá.
O hneve, zhrození a rozčarovaní hovorí Monika, ktorá sa o tej smutnej udalosti dozvedela počas práce prostredníctvom sociálnych sieti.
Mňa tá správa zastihla na dovolenke. Až v pondelkový večer, keďže k internetu som sa pripájala zriedkavejšie. Keď som si pridávala na sociálne siete farebné fotky, všimla som si, že časť mojich známych zmenila profilovky na čierne. Postupne som sa dostávala k podstate veci. Smutnej a hrozivej. Zvyšok dovolenky bol už poznačený smutnou správou.
Čo ste vtedy robili vy? Určite si to pamätáte. Každý z nás si ten deň zapamätá. Presne si budeme vedieť vybaviť viaceré okolnosti: kde sme vtedy boli, čo sme robili, na čo mysleli, ako reagovali. Zlomový bod v dejinách, ktorý vytvára takzvanú generačnú identitu.
Prečítajte si
Už ste zažili niečo podobné, keď ste sa napríklad pred rokmi dozvedeli o vražde Roberta Remiáša. Ja som niečo podobné zažila pred ôsmimi rokmi, keď som sa dozvedela o páde poľského lietadla pri Smolensku. Presne si pamätám na ten 10. apríl 2010. Presne si pamätám, od koho som sa to dozvedela. Ako som bežala overiť si informácie, s kým som sa stretla a ako som sa balila na cestu do Poľska.
Samozrejme, nedá sa porovnať vraždu s leteckou katastrofou. Nedá sa porovnať smrť dvoch ľudí so smrťou 96 osôb. Ale dá sa porovnať smútok, súcit a davy v uliciach, ktoré tragédie spájajú.
Poľská skúsenosť ukazuje, že solidarita, ktorá vtedy spojila ľudí, bola postupne časom, no hlavne politikmi, premárnená.
Veľmi by som vám – nám na Slovensku želala, aby sme z tej tragickej udalosti vyšli silnejší. Napriek tomu strašnému smútku je tu šanca na zmeny. Lebo mne sa zdá, že už je příliš tých zlomových bodov v dejinách, ktoré naše generačné identity vytvárajú.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



