Buďme lepší
Je to tu také, aké sme si to spravili. A preto, ak to chceme inak, treba začať od seba. Lebo čakať zmenu hore, keď tu dole privierame oči, sa prosto nedá. Takže výzva na budúci rok je začať a pokojne aj v malom.
Redakcia Žien v meste · 2. januára 2017 · 1 min čítania
Pred pár dňami som cestovala autobusom. Z vrecka mi vypadla použitá papierová vreckovka. Všimla som si ju až neskôr. Zdvihla som ju a dala si ju do vrecka, že ju vyhodím potom. A vtedy mi to napadlo!
Keby si každá, každý a každé z nás zdvihli tie svoje vreckovky, žuvačky, smeti… vzali zodpovednosť za zlé slová, priznali sa ku klamstvu.. proste, keby sme skúsili žiť tento rok tak, akoby všetko všetúčko, čo spravíme, povieme, bude každý vidieť, akoby nás a naše kroky sledovala skrytá kamera, bolo by nám hneď lepšie.
Len si skúste predstaviť tie čisté ulice, autobusy, schodiská, tie úprimné vzťahy…
Lebo treba začať od seba. A treba začať aj s tými malými vecami, ktoré sa nám často javia ako nepodstatné. Hoci aj tými papierikmi, čo sem-tam necháme niekde ležať.
Lebo najhoršie je to frflanie na to, že kto si čo kde urval a ako to tu chodí… a treba ísť preč, lebo je to tu desné a blablabla… Je to tu také, aké sme si to spravili. A áno, áno, uznávam, že mocní robia horšie veci ako zahadzujú vreckovky, oblepujú sedadlá žuvačkami… Ale vziať si balík kancelárskeho papiera len tak domov je podľa vás čo? Ach áno, je to v malom, nikomu to nechýba jasné…
No myslím, že čakať zmenu hore, keď tu dole privierame oči (a aj sami nad sebou) sa jednoducho nedá. Takže výzva na budúci rok je začať od seba. A pokojne začať v malom.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026