
Buďme lepšie. V Každodennosti
A tak som si dala na tento rok záväzok. Budem každodenne milá. Aj na ľudí, ktorí nie sú. Niekto totiž musí preťat tento kolobeh naštvaných ľudí, ktorí by najradšej zrazili babku s barlou na prechode, lebo prosto ide príliš pomaly a zdržuje. Možno mi to nevyjde každý deň, ale niekde treba začať.
Redakcia Žien v meste · 17. januára 2022 · 2 min čítania
Viete, v čom sme v poslednej dobe najhorší? V každodennosti. V obyčajnej každodennosti – pozdrav, suseda vo výťahu, predavačka v potravinách, predajca Nota bene na rohu. Každodennosť, pri ktorej sa nevieme správať.
Minulý týždeň na mňa za jeden deň trúbili na prechode dvaja ľudia. Prvému sa zdalo, že idem cez prechod príliš pomaly, stiahol okno a vulgárne mi z dodávky vynadal. Druhý sa ponáhľal a stál na prechode, kde išlo naozaj veľa ľudí. Ponáhľal sa tak, že ma skoro prešiel a ako ospravedlnenie mi ukázal prostredník. Každodennosť, nezvládame ju, pomyslela som si.
Naštvaní ľudia na ulici
V ten istý deň som šla cez centrum Bratislavy a chcela si kúpiť Nota bene. Nemala som hotovosť, ale pristavila som sa pri predajcovi aspoň na pár slov. Časopis mi dal, hoci som nemala peniaze. „Nabudúce mi dáte, nevadí,“ povedal a žiarivo sa na mňa usmial.
Čím to je, že človek, ktorý sa má najhoršie, každodennosť zvláda oveľa lepšie ako my?
A tak som si dala na tento rok záväzok. Budem každodenne milá. Aj na ľudí, ktorí nie sú. Možno im zomrela pred pár dňami mama, alebo ich vyhodili z práce. Možno mali zlý deň a inak to nejde.
Niekto totiž musí preťat tento kolobeh naštvaných ľudí, ktorí by najradšej zrazili babku s barlou na prechode, lebo prosto ide príliš pomaly a zdržuje. Možno mi to nevyjde každý deň, ale niekde treba začať.
Etické dilemy
Čítala som tento týždeň stĺpček v New York Times, kde riešia etické dilemy. Ľudia môžu písať rôzne problémy, ktoré riešia. Jeden šesťdesiatnik napísal, že jeho brat potrebuje obličku a zrejme ju bude chcieť od neho, ale šikanoval ho pol života a snažil sa ho vydediť.
Odborník na etiku mu neradil ultimatívne, ale uzatvoril to tým, že ak by bratovi nepomohol, zrejme by poprel sám seba a vyčítal si to.
Nestojíme pred dilemou darovať obličku, stojíme len pred úlohou nevynadať predavačke, lebo pomaly blokuje a zaželať jej pekný deň, pretože možno je to piata šichta za sebou a doma ju čakajú tri deti, ktoré sú samé.
Ženy v meste, pridajte sa ku mne a buďme lepšie v každodennosti. V komentároch pod článkami začnúc a správaním sa na ulici končiac. Bude sa nám žiť lepšie. To vám garantujem.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?
[[newsletter]]
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



