Čas karnevalov

Jednou z najväčších radostí matky vo mne je čas karnevalov. Je to etapa, keď chladné dni a bezbrehé vymýšľanie programu pri krbe, zamením za veľký pestrofarebný neporiadok. Možno vo mne ostala neprávosť spred tridsiatich rokov, keď prvú cenu na karnevale vyhral môj spolužiak, ktorý mal kostým baróna požičaný z divadla.

Možno je to len tá moja nekonečná túžba tvoriť. Alebo je to radosť z materstva. Ale hlavne je to niečo, čo zdieľam spolu s deťmi dlhé dni. Oni zavelia akou maskou chcú byť. A ja sa pokúšam vymyslieť, ako ich transformačnú túžbu na to čudo pretaviť do reality. 

Máme mesiac o zábavu aj neporiadok postarané. Niekde sa povaľuje hlava, inde uši a niekde zase niečo, čo ešte nevieme, čo bude, ale má to super farbu. Vyrábať kostým je u nás tradícia a zatiaľ aj úspešná. Teším sa, že žiaden barón z divadla už deťom ocenenie ich práce nevyfúkne. Naozaj som už dlho nebola svedkom, že by bola ocenená maska, ktorá nebola doma vyrobená. A ešte viac sa teším, že podobných bláznov ako ja je u nás na dedine veľmi veľa. Verím, že aj na iných školách a miestach.

Áno, raz sa mi stalo, že syn síce vyhral, ale tesne pred tým som ho takmer musela kriesiť, keďže som mu zabudla do tváre legového panáčika vyrezať otvor na dýchanie. A najväčšou výzvou bolo, keď si dcéra vymyslela, že bude jabloň.

Nech je ako je, výhra je vždy istá. Je ňou spoločné strávený čas matky s deťmi plný oblepených prstov a zašpinených usmievavých tvárí.

 

Prečítajte si aj Aký outfit bude nosiť váš duch?

 

Ženy v meste