Ženy v meste
Cenzurujú menštruáciu, ale porno so znásilnením nie

Cenzurujú menštruáciu, ale porno so znásilnením nie

Pritom je to smiešne – v čase, keď sa aj deti hrajú Counter Strike a krv strieka v každom druhom filme, je firmám blbé vyliať na vložku v reklame červenú namiesto modrej vody.

Redakcia Žien v meste · 20. novembra 2017 · 3 min čítania

 

Možno ste to zachytili – na svete je prvá reklama na vložky, kde krásna ženská ruka zo skúmavky nevylieva podivnú modrú tekutinu, ale po prvý raz v histórii televízie tekutinu červenú. Nemuseli sme čakať ani sto rokov od prvého vysielania v histórii, aby sa svet prestal tváriť, že ženy zažívajú každý mesiac niečo tak odporné, že sa musíme tváriť, že to preboha nie je krv!

Strih. Mám 12. Niektoré moje kamošky už začali menštruovať. Bolo to celé opradené tajomstvom. Všetky baby to už chceli. Netušili sme, čo nás čaká. A potom som bola v tábore, a stalo sa to aj mne. Bola som v šoku. Napriek tomu, že tam bola so mnou staršia sestra, nikomu som to nepovedala. Najprv som sa zľakla, že som sa zranila a krvácam. Potom som to po chvíli pochopila a celý čas som myslela na tú modrú tekutinu z reklamy. Vravela som si, že tie reklamy sú pekná sprostosť. Bolelo ma brucho, ničomu som nerozumela a hanbila sa o tom hovoriť. S kýmkoľvek.

Na svete pritom menštruuje polovica populácie. Podľa štatistík ju má práve v tejto chvíli štvrtina žien. A napriek tomu, keď stoja ženy v rade pri pokladni, zahádžu vložky iným nákupom, a v momente ako ich predavačka nablokuje, ich hystericky schovávajú do tašky. Aj tak, keď idú na toaletu na diskotéke, naťahujú rukáv svetra, aby schovali tampón, ktorý je čistejší ako všetko naokolo. Len aby ho preboha náhodou nikto nevidel. 

 

Prečítajte si

Prestala som brať tabletky a už mesiace trpím

 

Rupi Kaur je kanadská poetka, no pôvodom Indka. V rámci svojho projektu demystifikácie menštruácie dala na Instagram fotku, kde leží na posteli v tričku a teplákoch, na ktorých má škvrnu od krvi. Nič nechutné, situácia, do ktorej sa zobudili stámilióny mužov a žien v spoločnej posteli určite viackrát za život. Instagram jej fotku stiahol. Vraj porušila pravidlá. Ona odpovedala rýchlo a jasne – sociálnej sieti vytkla, že videá a fotky z porna, ktoré zobrazujú zviazané, bité a ponižované ženy im nevadia. Ale krvavá škvrna je pre nich „nepríjemná“. Letmo som dnes zadala hashtagy na Instagrame, a ozaj. Bársjaké nechutnosti tam nájdete.

Rupi dostala obrovskú podporu žien a Instagram nakoniec pod tlakom fotku vrátil a ospravedlnil sa jej. Rozpútalo to vtedy obrovskú debatu. Jenna Wortham z New York Times dodala, že „sociálne médiá sú presýtené obrázkami, ktoré hypersexualizujú ženy, napriek tomu sú len zriedka považované za škandalózne ako tie, ktoré si dovolia poodhaliť to, ako ženské telo v skutočnosti funguje.“ Celá otázka ide však mimo Slovenska aj hlbšie – na svete sú stále ženy, ktoré nemôžu vojsť na posvätné miesta, opustiť svoj dom, alebo variť pre svoju rodinu počas menštruácie, pretože sú považované za špinavé. 

Pritom je to smiešne – v čase, keď sa aj deti hrajú Counter Strike a krv strieka v každom druhom filme, je firmám blbé vyliať na vložku v reklame červenú namiesto modrej vody. Firma Bodyform sa už minulý rok rozhodla búrať stereotypy kampaňou o menštruácii. Tento rok je na rade reklama, ktorá je súčasť kampane #bloodnormal. Firma si spravila aj prieskum – pýtala sa 10 tisíc žien a mužov a zistila, že 74 percent z nich by chceli vidieť v reklamách realistickejšie zobrazovanie menštruácie. „Vieme, že tabu okolo menštruácie ženám škodí,“ povedala Traci Braxter, marketingová manažérka Bodyform. „Ako líder v hygiene žien, to chceme zmeniť, aby sa nám podarilo odstrániť stigmu a umožniť každému jednoduchšie hovoriť o menštruácie dnes aj v budúcnosti.“

Tento článok píšem v momente, kde mám pocit, že moje vaječníky sú v zveráku. Áno, píšem tento článok počas toho ako menštruujem. Je mi smiešne to tajiť, či hanbiť sa za to. Nie je to žiadny fantastický zážitok, nie, nemám žiadnu úchylku v oslavovaní plodnosti, keď ma bolí celé telo. Ale je to tak a inak to nebude. Pôvodne som chcela zakončiť tento článok nejakou údernou pointou. Ale v momente, ako som ho dopisovala, stalo sa mi to isté čo Rupi na fotke. Stojím v televízii na záchode a smejem sa. Lepšie zakončenie dnes už nevymyslím. Majte pekný a slobodný týždeň.

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026