Česko 2018: Historická križovatka
Drzosť, verbálna agresivita či umlčanie médií, to všetko sa môže prehlbovať. Mnoho priaznivcov Jiřího Drahoša, rozumej zmeny spoločenskej atmosféry, dnes plakalo. A mnohí to otvorene priznávali na sociálnych sieťach. Myslím ale, že by sme nemali smútiť.
Redakcia Žien v meste · 27. januára 2018 · 2 min čítania
Sto rokov od založenia Československa – aká skvostná príležitosť vrátiť noblesu, glanc a slušnosť. Skoro sa to stalo. Ale nakoniec veľmi tesne vyhrali staré poriadky.
Tie dva scenáre boli tak odlišné, že to len ťažko domyslíme. Ale ak je naša fantázia krátka, hneď prvé hodiny po prezidentskej voľbe ukázali, čo asi tak môžeme čakať. Ikonografia predvedená pri príhovore Miloša Zemana po voľbe, ponúkla veľa informácií vopred. Za staronovou hlavou štátu žiarili bojovník proti migrácii Tomio Okamura, majiteľ a „moderátor“ TV Barrandov Jaromír Soukup, šéf energetického gigantu ČEZ Daniel Beneš či Milan Chovanec z ČSSD. Iste sa ešte všeličo dozvieme o politicko-biznisových prepojeniach.
Zarytý priaznivec Miloša Zemana Jiří Veleba hovoril o víťazstve Pravdy. V štábe sa spievala pieseň Ach synku, synku, spojovaná najmä s prvým prezidentom T.G.Masarykom. Zrejme nová stratégia a ďalšie bagatelizácia? Vzhľadom na hodnoty, ktoré zastával vzdelaný a kultivovaný Masaryk, sa môžeme len dohadovať, nakoľko by bol z týchto výjavov šťastný. Trúfam si tvrdiť, že ani trochu by sa mu nepáčilo to, čo nasledovalo vzápätí – teda napadnutie novinárov v štábe Miloša Zemana. Webom už sa šíri video, ktoré tieto udalosti zachytáva.
Drzosť, verbálna agresivita či umlčanie médií, to všetko sa môže prehlbovať. Mnoho priaznivcov Jiřího Drahoša, rozumej zmeny spoločenskej atmosféry, dnes plakalo. A mnohí to otvorene priznávali na sociálnych sieťach. Myslím ale, že by sme nemali smútiť. Mali by sme si uvedomiť, že profesor Drahoš bez predchádzajúcej politickej skúsenosti urobil lepší výsledok ako pred piatimi rokmi knieža Schwarzenberg. Že v kampani sa objavili krásne solidárne gestá „mušketierov“ a protikandidátov Horáčka, Hilschera a Fischera. Dopyt po tom žiť inak je podľa mnohých signálov na vzostupe. Teraz teda nemôžu prestať aktivity, ktoré sa vydrali von na povrch v kampani. Každý z nás musí premýšľať, ako môže niečo urobiť pre túto krajinu. Musíme spolu všetci hovoriť. Prekonať priekopy, ktoré vyhovujú práve starým poriadkom. Musíme si pomáhať.
Nech to dnes dopadlo akokoľvek, začať môžeme hneď. A tak sa idem ďalej venovať svojmu snu, ktorý sa volá Elegantné Česko. A čo urobíte vy?
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026