Ženy v meste
Chémia v triede

Chémia v triede

Rýchlo ma to však prešlo, lebo som si uvedomila, aké mala moja dcéra šťastie, že mala triednu, čo ju nielen naučila poriadne čítať, písať a počítať, ale ktorej mohla aj dôverovať a ktorú má tak úprimne, detsky rada.

Redakcia Žien v meste · 22. júna 2015 · 2 min čítania

 

Trošku ma pichlo pri srdci, keď som si v počítači prezerala fotky zo školskej besiedky mojej dcéry a videla som ako silno sa túli k učiteľke Zehave. Áno, áno, mamy bývajú aj žiarlivé. Rýchlo ma to však prešlo, lebo som si uvedomila, aké mala moja dcéra šťastie, že mala triednu, čo ju nielen naučila poriadne čítať, písať a počítať, ale ktorej mohla aj dôverovať a ktorú má tak úprimne, detsky rada.

Lebo to nie je pravidlo. Viackrát som počula rozprávanie o tom, ako to medzi prváčikom, druháčikom a jeho učiteľkou či učiteľom nezafungovalo a trpelo tým okrem tých dvoch aj viac ľudí.

Triedna mojej dcéry mala v triede 38 detí, medzi nimi aj troch nedávnych prisťahovalcov z Ukrajiny a Francúzska, ktorí ešte na začiatku roka poznali len pár hebrejských písmen a na otázky odpovedali áno, nie, neviem, nerozumiem, som imigrant. Doma má Zehava päť detí, možno preto si v preplnenej  triede vedela držať poriadok a jej logistika bola takmer bezchybná.

Moja dcéra je priateľská, ale túli sa len málokedy. K Zehave sa vždy pritisne. Dôveruje jej, považuje ju za prirodzenú autoritu, chce jej prejaviť city. To, že má vo svojom okolí mimo rodiny niekoho takého, je veľké plus. Je to rovnako dôležité ako to, že má bezchybný pravopis, číta plynulo a s porozumením a vie sčítať a odčítať bez pomoci prstov.

Viem, že v triede boli mamy, ktoré by toto nikdy nenapísali, lebo medzi ich dieťaťom a učiteľkou k žiadnej príjemnej chémii neprišlo. Zrejme to nie je nikoho chyba. Aj profesionálna učiteľka je len človek, nie každé dieťa v prvej či druhej triede je úplne pripravené na povinnosti a úlohy a sú aj rodičia, čo nechcú vidieť a počuť, že ich potomok má problémy.

Je to škoda a záťaž. Pre znechuteného žiačika, vystresovaných rodičov, učiteľku, ktorá sa musí nútiť do úsmevu. Aj preto som sa zahanbila za vlastnú žiarlivosť a povedala som si, nech sa tie dve postískajú. V septembri dostaneme novú triednu a ktovie, či budeme mať šťastie.     

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026