Chvála povrchnosti
Niekedy sú jednoducho príliš hlboké analýzy zbytočné. Niekedy stačí situáciu len nejako prežiť. Bez ohľadu na to, či ju dokonale chápeme alebo nie. A presne v takýchto chvíľach blahorečím povrchnosti.
Redakcia Žien v meste · 7. novembra 2016 · 2 min čítania
Tiež si večer preberáte svoj deň? Toto mi vyšlo, toto menej, tu som si mala radšej jazyk odhryznúť… Bývali časy, keď sa moje večerné sebaspytovanie zmenilo na nočné. Poznáte to?
No od istého času šetrím svoj čas a v noci hlavne spím (veď konečne sú chalani starší a nebudia ma každú hodinu, že áno?). Objavila som totiž povrchnosť! A to, aké je niekedy prekĺznutie problémom úžasne príjemné.
Napríklad vám v práci nevyjde niečo tak ako ste zamýšľali (veru stáva sa aj šikovnejším). Namiesto nekonečného analyzovania a pitvania situácie, ktorá úplne logicky skončila jakotom vašej nadriadenej (áno, aj ženy sú šéfky), sa jednoducho radšej vyspite. Do ružova. Nie je totiž nič horšie ako ísť na druhý deň po „prúsere“ do práce nevzhľadná. Takže stop hĺbkovým analýzam a sebaspytujúcim výčitkám. Chvála povrchnosti!
Alebo sa napríklad nezhodnete s vaším frajerom-priateľom-manželom-milencom-spolubývajúcim alebo frajerkou-priateľkou-milenkou-spolubývajúcou. A áno je to tu hádka, slzy a siahodlhé blablabla. A viete čo? Nebuďte taká/ý prísna/y, veď nabudúce zase šliapnete vedľa vy a bude vám zaručene odpustené (a ak aj nie, tak svet sa nezrúti). Takže budem sa opakovať – nech žije povrchnosť!
Alebo sa váš potomok nespráva práve v súlade s dobrými mravmi a očakávaniami. Nemusí to hneď znamenať, že je čas na podrobné riešenie toho, kde zlyhávate vo výchove, čo treba urobiť a akých odborníkov kontaktovať. Možno malo vaše mláďa jednoducho zlý deň. Kašľať na to, stáva sa a teda chvála povrchnosti!
Niekedy sú jednoducho príliš hlboké analýzy zbytočné. Niekedy stačí situáciu len nejako prežiť. Bez ohľadu na to, či ju dokonale chápeme alebo nie. A presne v takýchto chvíľach blahorečím povrchnosti, ktorá mi pomôže prekĺznuť len po povrchu v čase, keď by ma ponorenie sa do problému bolelo viac ako som schopná uniesť. Veď možno niekedy neskôr sa k tomu dá vrátiť, ale nie teraz, nie dnes.
Za pravdu mi dáva aj môj nový guru – medvedík Pú, keď veci uzatvára svojím obvyklým: „Nech je ako chce, je najvyšší čas na obed.“
Prečítajte si aj Neospravedlňujme!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026