Ženy v meste
Chvalabohu, že žijem práve tu

Chvalabohu, že žijem práve tu

Často nadávame na štát, v ktorom žijeme. Robím to tiež. Je tu kopa vecí, na ktoré by človek potreboval požičať si dobrú metlu. Ale na druhej strane ešte stále je tu sloboda

Redakcia Žien v meste · 24. júna 2017 · 2 min čítania

 

Decká dokážu povyvádzať neskutočné „koniny“. Kamarátka nedávno pridala na fejsbúk poznámku zo žiackej knižky svojho sedemročného syna. V škole na záchode nemal lepšej roboty ako namáčať servítky v záchodovej mise a potom pekne mokré ich hádzať na plafón a tešiť sa, keď sa mu ich tam udržalo čo najviac.

Nuž, známky sú uzavreté a v tieto dni je v školách desná nuda. Je jasné, že to musí dopadnúť len nejako takto…

Pani učiteľka poslala rodičom odkaz, nech si požičajú metlu a prídu to upratať. Premýšľam, prečo nedala metlu do rúk rovno nespratníkovi a prečo ho nenechala po škole upratať to, čo narobil? Isto by to zvládol. Keď sa trafí mokrou servítkou na plafón, hádam by sa tam trafil aj metlou. A trest by bol primeraný jeho vyčíňaniu. 

Starší študenti už síce servítky v záchode na strop nehádžu, vedia však navymýšľať iné zábavky. Americký vysokoškolák Otto Warmbier sa napríklad chcel pobaviť tým, že sa rozhodol vziať si z KĽDR propagandistický plagát. Chcel ho doniesť domov, vraj ako trofej pre kamarátovu mamu. Zrejme, aby sa na tom všetci spolu dobre narehlili. Lebo viete ako to je, kde je rehot, tam je zaručene mlaď. Aspoň v MHD je to tak vždy…

Ibaže nie každý sa nad vyčíňaním mladých pousmeje. Americký študent mal tú smolu, že si na žartovanie vybral krajinu, kde vtipom zjavne nerozumejú. Doplatil na to životom. Za strhnutie plagátu mu najskôr vymerali 15-ročný trest nútených prác, no skôr, než si tú blbosť stihol odpracovať, umučili ho k smrti. Nie všade totiž vedia, čo je primeraný trest za študentskú lotrovinu. 

Často nadávame na štát, v ktorom žijeme. Robím to tiež. Je tu kopa vecí, na ktoré by človek potreboval požičať si dobrú metlu. Ale na druhej strane ešte stále je tu sloboda. A hoci primerané tresty tiež nedávame – aspoň za korupciu určite nie – nedávame ani také, pri ktorých za blbosť hrozí smrť. Neviem ako vy, ale ja, keď čítam správy zo sveta, nesmierne sa teším, že som sa narodila práve tu. Hoci je pravda, že občas si to musím pripomínať.

.

Prečítajte si aj Krasopisne, prosím!

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026