Chýbajúce slová

 

Chýbajú mi slová. Vo francúzštine, slovenčine aj vo všetkých ostatných jazykoch.  Rada čítam a aj tak častokrát neviem popísať vnemy z prečítanej knihy. Počúvam druhých a aj tak na mnohé veci nemám vlastný názor. Keď rozprávam, stáva sa mi, že neviem, kam ma moje slová dovedú. Neviem v akom jazyku snívam, viem, že počítam po slovensky, s deťmi objavujem nové horizonty francúzštiny.  Pod zámienkou, že im pomáham s učením, zvedavo kukám do ich učebníc. Obrázky a grafy, Atény a staré Grécko, Romulus a Rémus, kosínusy, vektory a rovnice s dvoma neznámymi po francúzsky, nemecké slovíčka si tajne cestou prekladu do francúzštiny poviem po slovensky. Molière, Racine, Corneille po francúzsky sa pretekajúci o priazeň kráľa Ľudovíka XIV. Keď z práce volám do našej slovenskej pobočky, zahanbene navrhnem, nech hovoríme radšej anglicky, lebo moja slovenčina neobsahuje poisťovnícku terminológiu.

Niektoré veci je dobré napísať, niektoré odfotiť, niektoré povedať, niektoré vypočuť a niektoré je dobre si len pomyslieť. A niektoré by si človek možno nemal ani pomyslieť.

Francúzština dobieha slovenčinu, niekedy ju aj predbehne. V slovách a spomienkach z detstva má však slovenčina neporaziteľný náskok.

Učením sa nových slovíčok z angličtiny som ako dieťa v mysli cestovala po anglickom vidieku. Pri každom novom nepravidelnom slovese som cítila, že som o krok bližšie k Londýnu. Pri čítaní slov na kovových škatuľkách čajov Earl Grey a Darjeeling som si predstavovala červené telefónne búdky a poschodové autobusy. Slová Tower Bridge a Big Ben som si vyslovovala nahlas, aby som počula ako znejú. Od rodičov som žobronila peniaze na každý nový prekladový slovník, ktorý som zahliadla vo vitríne kníhkupectva. A oni ochotne odkladali veľké zlomky výplat na Oxforské a Cambridgské slovníky, na veľký prekladový slovník ruštiny, na knihy o amerických frazeologizmoch. Ja som si z nich v detskej izbe robila barikády, ktoré vytvárali hranice môjho sveta, za ktoré som túžila vycestovať.

Tieto radosti moje deti nepoznajú. Všetko stačí hodiť do googlu. Slová, mená autorov, životopisy, kde ktoré zviera žije a čím sa živí, čo, kto vymyslel a povedal. Hotové obsahy a rozbory kníh. Nevedia pochopiť, že radosť z nového Francúzsko-anglického technického slovníka s obrázkami môže byť rovnako veľká ako radosť z iphonu 6. Anglické slová si nemusia vyslovovať, počujú ich na každom kroku.

Lekár v knihe Odísť od Rolanda Dorgelèsa hovorí, že ľudia rozprávajú ako papagáje. Je riadna hlúposť povedať o mladom vychudnutom dievčati, že je ako vrabec. Veď nič nie je pažravejšie ako vrabce. Napchávajú sa všetkým, čo nájdu, sú tak tlsté, že pomaly nevedia lietať. Mali by sme hovoriť radšej o teľati, nemá žiaden apetít, pije iba mlieko, vychudnuté rastie bez priberania. „Povedzte však mladému dievčaťu, že je ako teľa, urazí sa a odvrkne vám. »

Povedzte, že ste ticho, pretože niektoré veci neviete vyjadriť. A ľudia si pomyslia svoje.

.

Prečítajte si aj V rodine alebo u rodiny