Cirkusy

 

Z detstva si pamätám, že moji rodičia ma do cirkusu nezobrali nikdy. Keď sa rozložené šapitó a železné klietky objavili na lúke neďaleko nášho domu, mamička zosmutnela a povedala, že vôkol nich nemôže ani prejsť. Tak veľmi jej bolo ľúto zvierat, čo vystupovali pred publikom niekedy aj dva razy za deň! Pravdaže sa mi to nepáčilo! Mestské deti nevidia zvieratká len tak, na vlastnom dvore! Na tom našom bol síce krásny prašiak, na ktorý sme sa vešali, avšak okrem zaprášených vrabcov a nejakej chrobače sa v prachu dvora v centre mesta neobjavila nijaká iná zvieracia bytosť. Nuž a tak, raz, keď mamička bola v kúpeľoch, som ocka dovtedy ťahala za ruku, až som ho konečne dotiahla do cirkusu.

Usadili sme sa v prvom rade. Ocko vystrašený ako dieťa, podľa mňa myslel stále na mamičku a ja, celá šťastná, že uvidím utajené.

A videla som. Kone skackajúce na dvoch nohách, ležiace ťavy, cez ktoré skákali nejaké iné ťažké zvieratá a často do nich bolestivo zakopli, tigre, skákajúce cez horiaci kruh, tancujúceho slona na malom okrúhlom čude…

Rozplakala som sa strachom o všetko živé, ktoré drezúra donútila pred nami, publikom, predvádzať tieto šialenstvá!     

Divadlo hrôzy sme pravdaže nedopozerali a potom, keď sa rodičia stretli, som počula ocka vysvetľovať, prečo mi podľahol a zobral ma do cirkusu.  Aby som vraj videla všetko na vlastné oči.

Cirkus je pre mňa niečo oveľa krutejšie, ako život pod taktovkou nemilosrdného diktátora. A to som viac ako mesiac žila v Severnej Kórei!

Mnohí odborníci síce hovoria, že dnes už v cirkusoch nepoužívajú tvrdú drezúru, avšak… Aká je tá mäkká? Pretože, ak napríklad slon neposlúcha, dostane bitku a zopár elektrošokov. Ak však aj poslúcha, na noc mu natesno zviažu reťazami nohy. Aby sa nepokúsil o útek. Bullkooks, špicaté háky, bičíky a dokonca  i horúce platne sú vraj bežnou „výučbou majstrovstva“ v cirkusoch amerických. Tie sú vraj v drezúre najkrutejšie. No ako naučiť zviera neprirodzeným kúskom, ak nie aj pomocou bolesti?

Stres, utrpenie, strach. To všetko prežívajú zvieratá, väznené v nepriestranných klietkach cirkusov. Aby sa niektorí diváci mohli večer pobaviť. Akoby na tomto svete nebolo dosť inej a oveľa korektnejšej zábavy.

V Grécku cirkusy so zvieratami zakázali, v Nórsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku a Dánsku v nich nesmú vystupovať divo žijúce zvieratá. Pretože všetko, čo im „ponúka“ majiteľ cirkusu, je pre ne neprirodzené. Na Slovensku našťastie nemáme ani jediné divadlo plné bolesti, no z času na čas sem zavítajú tie zahraničné. A jedna principiálka označila ten svoj za kultúrny zážitok! Ómôjbože!

Slovensko je na ceste zakázať v cirkusoch, ktoré k nám zavítajú, vystupovanie zvierat. Teším sa z toho. Lebo ak v týchto čudných šou účinkujú ľudia, je to ich slobodné rozhodnutie. No zvierat, tých sa nepýta nikto.  

 

Prečítajte si aj Lavičky

 

Ženy v meste