Čo iné ako kvety?

V roku 1977 Organizácia Spojených národov vyhlásila 8. marec za deň boja za ženské práva. História sviatku však siaha až do roku 1908, keď v USA takmer 15-tisíc zhromaždených žien požadovalo lepšie pracovné podmienky a volebné právo.

Domácnosti, kancelárie a aj facebook zaplavili dnes kvety k MDŽ. Gesto, ktoré sa mnohým spája s bývalým režimom. Muži telefonujú mamám, manželkám, sestrám, kamarátkam, dcérám. Šéfovia a šéfky nechávajú na stoloch malé čokoládky. Ženy, občas aj s istou mierou rozpačitosti, ďakujú za kvety.

Čo iné ako kvety by mohlo vyjadriť úprimnú vďaku za to, čo ženy robia?

Čakala som, že odpoveď na túto otázku dostanem na seminároch o posilňovaní ekonomického postavenia žien, ktoré zorganizoval Európsky parlament.

Ako som tak počúvala panelové diskusie s rôznymi zaujímavými ženami, nemohla som si pomôcť. Kvety na vyjadrenie úcty mi neprídu adekvátne. Nechápte ma zle, podobne ako väčšina žien dostávam kvety rada, najmä keď sú z lásky a ako prejav pozornosti. Ale v tento deň by som ešte viac ako inokedy chcela diskutovať, prečo máme v politike tak málo žien?  Prečo najsilnejšia politická strana organizuje veľké akcie pre ženy a pritom má v poslaneckom klube minimum poslankýň. Či je minimálna materská dávka primeraná suma za starostlivosť a výchovu dieťaťa. Či ekonomická nezávislosť týraných žien je len ich problémom, alebo vieme aj my niečo urobiť.

Dnešný deň je oslavou žien. Nie len matiek, partneriek a kolegýň. Nech je tento deň oslavou, že nemusíme robiť veci ako muži. Ako povedala Gina Muller, britská podnikateľka a zakladateľka True and Fair Campaign: „Ženy sa nemusia meniť, aby boli úspešné. Je to prostredie a kultúra, čo potrebujeme zmeniť.“ Môžeme byť ženské a pritom nestrácať silu. Nemusíme byť mužmi v sukniach. Môžeme byť ženami v nohaviciach či sukniach. Len nech je ten výber na nás.

Ako ženy ženám by sme si mohli zaželať, aby zmeny prišli čo najskôr. Aby sme uznanie a ocenenie dostávali denne. Potom to prijatie kytice nebude také rozpačité. 

.

Prečítajte si aj RADIČOVÁ: Ženám želám, aby nás muži prekvapovali charakterom, nie siláckymi rečami