
Čo si dnes urobila pre seba?
Som skvelá, hrdá na seba, ako mi to odsýpa. Pochválim sa kamoške fotkou čerstvo upečenej bábovky. Namiesto smajlíkov, srdiečok a palca hore mi ako odpoveď príde veta: „A čo si dnes urobila pre seba?“
Redakcia Žien v meste · 15. februára 2020 · 3 min čítania
Ráno vstanem prvá a nachystám všetkým raňajky. Chcem, aby mali pohodový deň. Aby sa zobudili na to, že z kuchyne voňajú zapečené toasty a zo šálok s čajom sa jemne parí. Aj nás tak kedysi budievala mama a rada si na to dodnes spomínam. Chcem to dopriať aj svojim.
Nakŕmim mačku a psa, jedného rýchlo vyvenčím, druhému nasypem nový voňavý piesok do záchoda. Poobede ich majú na starosti dcéry, ráno patria mne. Kým letím do práce, do uší si zastrčím slúchadlá a počúvam anglické podcasty. Na kurz angličtiny mi v poslednom čase akosi nezostáva čas, preto to riešim aspoň takto.
[[etarget]]
Pri ceste domov z práce zase premýšľam, čo budem variť. Decká prestali chodiť na obedy do školskej jedálne, vraj nie sú chutné, sú studené a odkedy sa nevarí priamo v budove, ale jedlo im nosia zvonka, musia naň aj dlho čakať, takže potom nestíhajú poobedné krúžky. Spočiatku som bola proti. Lenže dva mesiace som platila obedy úplne zbytočne a obe dcéry chodili domov hladné. Keď si mali variť samy, skončilo sa to pri pudingu, špagetách a cestovinových polotovaroch. Rezignovala som. A začala som na internetových stránkach vyhľadávať chutné zdravé recepty. Hoci, keď už mám toho vyše hlavy, niekedy sa to zase skončí pri pudingu, špagetách a cestovinových polotovaroch…
V podvečer ešte rýchlo vybehnem do knižnice vrátiť knihy, naplním jednu várku práčky, začnem na ďalšie ráno piecť bábovku, pomôžem s úlohou z matematiky, napíšem do školy email s ospravedlnenkou… Som skvelá, hrdá na seba, ako mi to odsýpa. Pochválim sa kamoške fotkou čerstvo upečenej bábovky. Namiesto smajlíkov, srdiečok a palca hore mi ako odpoveď príde veta: „A čo si dnes urobila pre seba?“
Tuším ma chce vytočiť. Čo sa dá na to povedať? Pošlem len smajlíka, no na ďalší deň sa k tomu vrátime. Už dávnejšie sme si založili podpornú miniskupinku žien. Každý deň sa delíme o svoje pocity vďačnosti, píšeme si, čo sa nám podarilo, vymieňame si recepty, tipy na dobré knihy, podporujeme sa v cvičení, chudnutí, kariérnom napredovaní. A teraz k našim zdieľaným tabuľkám pribudla aj denná správa na tému „Čo som dnes urobila pre seba“.
Poviem vám, niekedy to vôbec nie je ľahké. Keď diár praská vo švíkoch a nedajbože sa v ten deň ešte pripletie aj nejaká služobná cesta, od rána myslím na to, kde si v nabitom programe nájsť pár minút len pre seba. A vyplniť ich tak, aby to potešilo telo či dušu, a ideálne oboje. Môžu to byť drobnosti – masáž tváre, maska na vlasy, strečing, cviky na krčnú chrbticu či posilnenie panvového dna, návšteva plavárne, dvadsaťminútová večerná prechádzka pred spaním, jazykový kurz hoci aj cez skype či vlastná výroba šperku. Môže to byť káva a obed s kamoškou, ukradnutá chvíľka na poobedný spánok, tvárová joga, meditácia, koncert vážnej hudby… Zrazu zisťujem, na aké príjemnosti som zabudla, akých radostí som sa vzdala, respektíve som si ich dopriala maximálne raz za týždeň.
Teraz sa teším, keď sa mi podarí za deň urobiť toho pre seba čo najviac. Sú to všetko len také blbostičky, viem. No vďaka tomu skúšam aj veci, ktoré som nikdy nerobila, objavujem nové záľuby a konečne mám pocit, že môj život nie je len o povinnostiach, ktoré dvakrát do roka preruší dlhšia dovolenka.
A čo ste dnes pre seba urobili vy?
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



