Desať asertívnych práv pre každú z nás

 

Tento týždeň mi opäť pripomenul, aké dôležité je hovoriť NIE. Neustále riešim túto tému a vždy vypláva najmä na konci roku. Poznáte to. Úlohy v práci sa kumulujú, pretože sa blížia Vianoce, december je “krátky mesiac” a mnohé treba stihnúť. Do toho pribúdajú povinnosti doma – upratať, nachystať, pripraviť, napiecť, zariadiť… Rúti sa to na nás ženy ako lavína a často sa pristihneme pri tom, že máme problém odmietnuť, povedať NIE, delegovať na niekoho iného. Niekedy sa nám to darí, zvládneme odmietnuť, dokážeme nepodľahnúť tlakom okolia. Lenže, keď odmietneme, keď si povieme dosť, cítime sa previnilo. Keď neodmietneme, doplácame na to zdravím.

Tento týždeň som odmietla viaceré veci. Uvedomila som si totiž, že sa nechcem dostať tam, kde minulý rok. Zima bola náročná a už vo februári som sa cítila na konci so silami. Bola som vyčerpaná, vyhorená a moje okolie ani ja sama som sa nevnímala dobre. Zhodou okolností som sa práve tento týždeň dopočula o dvoch veciach. Jedna milá kolegyňa mi pri káve vyrozprávala príbeh o tom, ako sa dočítala, že ženy, ktoré nevedia hovoriť NIE, často trpia nadváhou a poruchami stravovania a trávenia. Čítala skvelú knihu jednej ruskej psychoanalytičky a psychiatričky, ktorá roky skúmala prepojenie nášho myslenia a správania s naším stravovaním a návykmi. Na knihu sa už teším a kúpim si ju hneď ako vyjde v slovenčine.

 

Prečítajte si

O ženskej neprajnosti

 

O pár dní neskôr som sa zhodou okolností na jednej diskusii dopočula o niečom, čo sa nazýva 10 asertívnych práv. Práva sformuloval M. Smith v knihe Keď poviem NIE, cítim sa previnilo. (Náhoda? Nemyslím!). Tieto práva slúžia ako prostriedok na ochranu dôstojnosti jednotlivca v prípade manipulácie. Práve z nich vychádzajú komunikačné techniky slúžiace na osobnostný rozvoj jedinca, ktoré vedú k priamej, otvorenej a slobodnej komunikácii, k zachovaniu sebaúcty a odmietaniu manipulácií voči našej osobe. Totiž práve manipulácie, ktorých sa na nás dopúšťa naše okolie a ktorých sa dopúšťame aj sami na sebe nás nútia žiť závislý život. Život, ktorý nám neumožňuje hovoriť NIE, odmietať veci, ktoré nám škodia, nemať seba na prvom mieste. Rada by som sa o tieto práva s vami podelila:

 

1. Právo sám/a posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám/a zodpovedný/á.

2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie.

3. Právo sám/a posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.

4. Právo zmeniť názor.

5. Právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný/á.

6. Právo povedať ja neviem.

7. Právo byť nezávislý/á od dobrej vôle a mienky iných.

8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.

9. Právo povedať ja nerozumiem.

10, Právo povedať je mi to jedno.

 

Po prečítaní týchto práv som si ich hneď odfotila do mobilu a čítam si ich každý deň. Poviem vám, je to úľava. Hoci sme my ženy boli často vychovávané v poslušnosti a v tom, že vyhovieť každému je naša povinnosť, nikdy nie je neskoro dať seba na prvé miesto. Vyradiť zo slovníka slová ako “mala by som” a “musím”. Naopak zaradiť do slovníka slová “chcem” a “potrebujem”. Skúšam to každý deň. Veď december je predsa ideálny mesiac na tréning!