
Deti sú na tabletoch. Ako my
Priznám sa, ja to celkom neuznávam. Takisto ako nemám rada, keď sa hovorí, že deti sú zlé a za našich čias to tak nebolo. Naozaj?
Redakcia Žien v meste · 16. marca 2015 · 2 min čítania
Poznáte to. Na Facebooku niekto zdieľa článok o tom, ako deti stále sedia pri počítačoch, tabletoch, cvičia si prsty pri posielaní sms správ. Sú z toho grambľavé, nedisciplinované, nič iné ich nebaví, nechcú chodiť von. Určite ste sa o tom rozprávali aj s inými mamami, ak máte deti a dokonca, keď ani deti nemáte, ste o tom debatovali.
Priznám sa, ja to celkom neuznávam. Takisto ako nemám rada, keď sa hovorí, že deti sú zlé a za našich čias to tak nebolo. Naozaj?
Vyrastala som v 80. rokoch a moji rodičia si nikdy nenosili prácu domov. Keď sme spolu boli na výlete, u rodiny, len tak vonku, rozprávali sa so mnou, príbuznými, keď som sa nudila pri dlhej ceste hrali sme sa meno, mesto, zviera, vec.
Pozrite sa teraz okolo seba. Koľkí z nás dospelých vedia odolať tomu, aby si aj vo voľnom čase neskontrolovali, či náhodou nedostali pracovný mail, niekto ich netagoval na FB alebo nenapísal niečo, načo treba rýchlo zareagovať, lebo inak budete za nevzdelaného ignoranta. Priznám sa, bojujem s tým aj ja.
Veľakrát som videla rodičov ako svojim deťom odvrkli, lebo museli niečo napísať do telefónu. Iste, dieťa treba naučiť trpezlivosti aj faktu, že nie všetko sa krúti okolo neho, ale toto zrejme nie je správna chvíľa. Asi ťažko potom budete vyzerať konzistentne, keď budete dieťaťu opakovať, aby konečne vyplo ten tablet, lebo to nie je najpodstatnejšia vec na svete.
Fajn, dokážte sa teda aj vy odpojiť a potvrďte aj činom, že sú pre vás dôležité iné veci. Napríklad, stokrát opakované otázky vášho dieťaťa.
Súčasné deti sú iné ako sme boli my. Tak ako sme boli my iní ako naši rodičia. Niektoré veci sa však nemenia. Môjmu otcovi jeho otec vyčítal, že z toho koľko pozerám televízor, určite raz oslepnem. Teraz je zase môj otec presvedčený, že moja dcéra sa raz “zmagorí” z počítačových hier. Ja som neoslepla, ona tiež bude v poriadku. Pretože môj otec poznal hranice a nenechal si vnucovať názor, že robí niečo zle. To isté robím aj ja. To aké bude moje dieťa, je do istej miery aj v mojich rukách.
Aj to si treba uvedomiť, keď budete lajkovať článok o tom, aká je tá dnešná generácia detí lenivá, rozmaznaná a závislá na technológiách.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



