Detská mafia

 

V škôlke fungovali ako detská mafia, ale v tom najlepšom zmysle slova. Veď škôlka bola katolícka. Kamarátky, ktoré sa ochraňovali bez toho, aby im ten princíp musel niekto extra vysvetľovať. Hrávali sa na školských dvoroch, aj u seba doma, robili si pyžamové i narodeninové párty, na tréningoch na tenise vytvorili špeciálnu skupinku. Aj do prváckej triedy museli ísť spolu. Do rovnakej školy i do rovnakej triedy. Teda až po povolení riaditeľa.

Chytilo to aj ich mamy. Aj tie sa stretávali.  Ochraňovali sa a podporovali ako mamy na materskej, pri prvom i druhom dieťati, pri návrate do práce, pri zápise do školy, pri frflaní na život i na manželov, pri zakladaní slovenského klubu zúfalé manželky. Dlho to bola čistá dámska jazda, dievčat i žien.

Po prvom stupni sa väzby popretrhali. Do piatej triedy šli na iné školy, za tancom, za plávaním, na osemročné gymnázium, presťahovali sa. Stretnutia boli zriedkavejšie, záujmy odlišnejšie.

Po šiestich rokoch sme si dali spoločne pizzu – prázdninovú. Po dlhých rokoch sa stretli dievčatá, ktoré už nie sú dievčatkami. Keď sme na to stretnutie šli, riešili sme, či sa budú mať o čom rozprávať, keď sa tak dlho nevideli a žijú celkom iné životy.

Chémia sa prejavila okamžite. I s odstupom času fungovali ako malá mafia, súdržne a ochranársky. Dali si pizzu, urobili selfies, prebrali nové filmy, knihy i spolužiakov a po chvíľke mamám oznámili, že sa vzdialia a zase sa vrátia.

Bol to nečakane silný zážitok. Dcéram sme zrazu nemuseli vysvetľovať, že reálne priateľstvá majú väčšie čaro ako tie virtuálne na sociálnych sieťach. A mamy si užili pocit číreho priateľstva. Nie falošného, zištného, nerovnocenného, vyčerpávajúceho, či dočasného, aké človek zažije v dospelosti.  

Čisté vzťahy sú vzácne a veľmi inšpirujúce. Pre dcéry, aj pre ich mamy.

 

 

Prečítate si aj Obyčajní slušní ľudia

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.