Ženy v meste
Dnes budeme múdro kecať o motoroch

Dnes budeme múdro kecať o motoroch

Tak prečo teda ženy cestujú za pôrodmi do zahraničia? Necestujú! Určite nie za pôrodmi. Ony tam cestujú za pôrodníkmi. Takými, ktorí okrem odborných schopností majú v sebe aj empatiu

Redakcia Žien v meste · 5. septembra 2015 · 3 min čítania

 

Čo keby som vám dala teraz prednášku o motoroch? Veď o nich hovorí každý, párkrát som už nejaké videla, už som pri nich stála, množstvo informácií je o nich v televízii aj na nete, veľa ľudí s nimi má skúsenosti, dokonca aj môj muž, môj brat, môj ujo, môj dedko… tak pokecajme trošku…

A ešte by sme sa mohli pobaviť aj o tom, že načo chcete Harley, keď do cieľa vás odvezie aj rikša? Čo? Že iné pocity, tá rýchlosť, vietor vo vlasoch, skvelý zvuk, pohodička, paráda? Len nebuďte trápne! Rikšiar vás povedie po bezpečnejších cestách.

Prepáčte, že dnes trepem takto od veci, no neviem si pomôcť – chcela som vám len priblížiť, ako na mňa pôsobia všetky tie múdre reči múdrych chlapov o tom, ako by ženy mali rodiť a prečo by nemali frflať na pôrody v našich pôrodniciach. Tí múdri chlapi majú s pôrodmi asi takú osobnú skúsenosť ako ja s motormi. A hoci nikto z nich by nebol spokojný s rikšou, nás sa snažia presvedčiť, že je sto ráz lepšia ako Harley.

Nedávno som čítala rozhovor so slovenským gynekológom, podľa ktorého vraj dnešné ženy chcú rodiť na Marse. Lebo tak je to v móde a tak budú zaujímavé. Lebo sa chcú odlíšiť. Uspokojiť svoje ego. Preto cestujú za pôrodmi do zahraničia…

Nuž, moje skúsenosti sú také, že keď sa chce žena odlíšiť, hodí si ružové vlasy a k nim zelené lodičky. Alebo sa prihlási na kurz jachtingu, keď je v móde joga. To nám na odlíšenie úplne stačí.

Tak prečo teda ženy cestujú za pôrodmi do zahraničia? Necestujú! Určite nie za pôrodmi. Ony tam cestujú za pôrodníkmi. Takými, ktorí okrem odborných schopností majú v sebe aj empatiu. A ešte vedia, aká je pri pôrode dôležitá psychická pohoda – pre matku aj dieťa. Pacient pre nich nie je len rodné číslo a poistenecká kartička, ale človek so svojimi právami. A zmáknuté majú aj to, čo je to bonding a aké dôležité sú preň prvé minúty a hodiny po pôrode.

Za takýmito lekármi ženy necestujú len do zahraničia, ale aj v rámci Slovenska, najmä do menších miest. Lebo, našťastie, aj u nás máme i takýchto pôrodníkov, hoci – a to si povedzme rovno – netvoria väčšinu. 

Predpokladám, že všetci, ktorí sa pohŕdavo vyjadrujú o ženách nespokojných s tým, čo sa deje v slovenských pôrodniciach, už porodili (pozor, nie odrodili – mimochodom, lekársky výraz „odrodiť ženu“ je úžasný!).  

V slovenskej nemocnici. Jedno alebo dve svoje deti. V polohe ležmo na chrbte, s „vyviazanými“ nohami, holou (nielen ritkou) presne oproti dverám pôrodníckej sály, bez kvapky vody (lebo na Slovensku sa pri pôrode piť nemôže, hoci inde áno), počúvajúc pritom debaty pôrodníkov o futbale a milenkách. Presne vedia, aké to je. A aj svoje tretie dieťa si pôjdu porodiť takto. Už teraz sa na to tešia. Lebo rikša je to najlepšie na svete. A budeme za ňu hrdo bojovať, aj keď nám jazda v nej otlčie zadky do modra… 

 

(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)

 

Prečítajte si aj  Výpredaj súkromia

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026