Do EP sa prvýkrát dostane slovenská krajne pravicová ĽSNS, napísala agentúra AP

 

BRATISLAVA, BRUSEL: Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), krajne pravicový subjekt, ktorý má v slovenskom parlamente 14 kresiel, podľa očakávania prvýkrát získa kreslá v Európskom parlamente (EP), napísala v nedeľu americká tlačová agentúra AP na tému sobotňajších eurovolieb v SR.

 

Prečítajte si

Eurovoľby 2019: Podľa neoficiálnych výsledkov vyhralo PS-Spolu

 

Kotlebovci chcú vystúpenie SR z EÚ

Táto strana otvorene obdivuje nacistický bábkový Slovenský štát z obdobia druhej svetovej vojny. Členovia strany používajú nacistický pozdrav, obviňujú Rómov z kriminality na Slovensku, Severoatlantickú alianciu (NATO) pokladajú za teroristickú organizáciu a chcú, aby SR vystúpila z tejto aliancie aj z Európskej únie, uviedla ďalej v článku svetová agentúra AP.

ĽSNS sa v apríli dočkala vzpruhy, keď slovenský najvyšší súd zamietol návrh generálneho prokurátora na zákaz a rozpustenie tejto extrémistickej skupiny, ktorej činnosť porušuje ústavu, dodala AP.

Účasť voličov na Slovensku v predchádzajúcich eurovoľbách v roku 2014 dosiahla 13 percent, teda najmenej zo všetkých členských krajín EÚ, pripomenula AP. Prieskumy verejnej mienky favorizovali stranu SMER – sociálna demokracia (SMER-SD), hlavného člena súčasnej vládnej koalície, a ukazovali zisk hlasov maximálne okolo 20 percent. Slovensko má 14 kresiel v EP, informovala ešte agentúra AP. Jedno kreslo dostane po odchode Británie z EÚ.

 

DPA: Slovensko sa zmenilo

Nemecká tlačová agentúra DPA o Slovensku v súvislosti s eurovoľbami píše, že si volí 13 kandidátov. DPA poukázala na to, že účasť vo voľbách do EP bola v SR v roku 2014 iba 13 percent, teda ešte nižšia ako v susednom Česku, kde bola 18-percentná.

Avšak masové protesty a spoločenské otrasy za posledný rok postavili slovenskú politiku „na hlavu“, uviedla ďalej DPA. V marci si občania Slovenska zvolili prvú ženu do prezidentského úradu – proeurópsku liberálku Zuzanu Čaputovú. DPA poznamenala, že takýto posun nastal po dlhých mesiacoch demonštrácií, ktoré nasledovali po vražde slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z konca februára 2018.