
Dobrodružstvo menom dospelosť
Dnes už viem, že byť dospelým nie je také jednoduché. Chce to silu, odvahu, chce to veľa energie. Každý dospelý je svojím spôsobom hrdina. Odoláva, vstáva, padá, naberá a stráca ilúzie, prestáva veriť na rozprávky alebo znovu nachádza dieťa v sebe, stará sa, obetuje, ide si za svojím…
Redakcia Žien v meste · 27. novembra 2015 · 2 min čítania
Keď som bola tínedžerkou, myslela som si, že byť dospelou je jednoduché. Videla som všetky tie výhody ako slobodu v rozhodovaní, zodpovednosť sama za seba, možnosť si bez opýtania hocičo kúpiť a nie preto, že by som to potrebovala, ale len preto, lebo to chcem. Zdalo sa mi, že dospelý človek má mnoho možností budovať si svoj život presne tak, ako si len sám predstavuje. Že má pred sebou biele plátno, na ktoré píše svoj dokonalý príbeh.
Čím som však bola staršia a čím viac sa ku mne dospelosť blížila, začala som si uvedomovať aj tú odvrátenú stranu mince. Neexistuje pozitívum bez negatíva, čierna nie je kompletná bez bielej. A ani ľudí nemožno zaškatuľkovať na dobrých a zlých. Zodpovednosť sama za seba nesie so sebou aj zodpovednosť za všetky chyby, zlé kroky a rozhodnutia, ktoré človek urobí. A tých bude neustále dosť. Niekdy vopred nevieme, čo naše rozhodnutia spôsobia a ako naše životy ovplyvnia. Aj ten najlepší úmysel sa môže obrátiť, zmeniť život nám aj iným, vykoľajiť nás z naplánovanej trasy. Každé jedno rozhodnutie túto trasu mení. Je to ako koľaj, na ktorej sa nachádza množstvo výhybiek. A my si volíme cestu, ktorou pôjdeme.
Dospelý človek je slobodný. Má pred sebou milióny možností, kam ísť, čo zažiť, koho navštíviť či len tak stretnúť. Všetko je otázkou jeho slobodnej vôle a toho, ako sa rozhodne. Ale je to skutočne tak? Sú dospelí skutočne bytosti nikým a ničím neviazané, také, ktoré sa môžu rozhodovať bez ohľadu na hocičo iné? Odpoveď nie je potrebná, každý má iné záväzky, myslenie, každý má svoj život rozohraný inak.
A peniaze. Večná téma, odkedy bolo toto platidlo vytvorené. S uľahčením obchodovania, ktoré priniesli, prišla aj túžba ich vlastniť, mať sa vďaka nim dobre a využiť ich podľa seba. (A zas sa dostávame k tej slobode.)
Dnes:
Dospelý zarába peniaze.
Dospelý nie vždy zarába toľko peňazí, koľko by chcel.
Dospelý je nútený zarábať peniaze.
Dospelý nemôže zarábať peniaze.
Dospelý nezarába peniaze.
Dospelý je šťastný s tým, čo má.
Na každého platí iné tvrdenie, na niekoho možno ani jedno.
Dnes už viem, že byť dospelým nie je také jednoduché. Chce to silu, odvahu, chce to veľa energie. Každý dospelý je svojím spôsobom hrdina. Odoláva, vstáva, padá, naberá a stráca ilúzie, prestáva veriť na rozprávky alebo znovu nachádza dieťa v sebe, stará sa, obetuje, ide si za svojím… A raz,keď sa niekedy v budúcnosti obzrie za seba, bude si môcť povedať, že hoci neurobil vždy všetko správne, dobrodružstvo menom dospelosť zvládol.
Prečítajte si aj Z cestujúceho psychológ alebo vo vlaku môžete stretnúť hocikoho
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



