
Dole s ružovými okuliarmi alebo láska nie je ružová
Zažiť toho druhého bez príkras je začiatok lásky. Takej, čo nasleduje, keď skončia titulky romantického filmu, potom, keď prvýkrát zvýšite hlas a ona/on zostane, keď poviete na seba aj to, čo ste tajili roky.
Redakcia Žien v meste · 21. novembra 2016 · 2 min čítania
Aké je tajomstvo šťastného vzťahu? Tiež neviem. Stále hľadám. Ak vynechám mantry o dôvere (áno, áno, snažím sa nežiarliť), vlastnení (nikto nie je náš, zabudnime na ilúzie) či súznení duší (súznieť na 100 percent 100 percent času sa asi nedá ani sama so sebou), tak najnovšie fičím na premise, že máme dovoliť tomu druhému, aby robil chyby.
Lebo dokonalosť je inak dosť divná. Úprimne, poznáte niekoho, kto je naozaj dobrý vo všetkom (smutne musím priznať, že ja to nie som)? A áno, uznávam, že vydržať niekedy eskapády dospelého človeka, ktorý sa snaží popasovať s tak pre vás jednoduchou vecou ako je mesačný balans na účte, môže byť niekedy skúškou nielen trpezlivosti, ale aj vašej lásky k nemu.
Alebo, ak sa ten druhý/druhá rozhodne, že nechá istú prácu. A netuší, čo ďalej. Hľadá, skúša, vymýšľa. Pritom, prečo preboha by nemohol ísť robiť na to miesto, čo vyzerá tak dobre? Že mu intuícia radí odmietnuť? Intuícia? No prosím, veď je to čisto neracionálne rozhodnutie. Ženieš sa do záhuby, chce sa vám zakričať a poriadne ním/ňou zatriasť.
No vydržať to, prípadne poradiť, len ak sa pýta, stojí za to. Objavíte totiž lásku. Možno aj troška rešpektu. A hlavne objavíte toho druhého. To, aký naozaj je. A tiež, dáte človeku dôveru v jeho sily, to je jeden z najväčších darov.
Zažiť toho druhého bez príkras je začiatok lásky. Takej, čo nasleduje, keď skončia titulky romantického filmu, potom, keď prvýkrát zvýšite hlas a ona/on zostane, keď poviete na seba aj to, čo ste tajili roky…
Takže dole s ružovými okuliarmi! Len bez nich stretneme lásku. Lebo všetko, kde vidíme človeka dokonalého, je len ilúzia, očarenie, zaľúbenie… blud. Láska začína až za tým. Či máme na ňu odvahu je druhá vec. Či vydrží tiež (na dlhotrvajúci vzťah totiž treba ešte aj hlboké priateľstvo).
No dosť bolo rečí ako z veľkej knihy. Veď, čo ja viem o živote? Len skúšam, mýlim sa a padám. A to radím aj vám. Dovoľte si robiť chyby a dovoľte to aj tomu druhému, nehrajte sa na šikovného a nešikovného či dobrého a zlého – týmto jediným som si istá.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



