Ženy v meste
Dopravný podnik Bratislava alebo povýšenectvo s emotikonmi

Dopravný podnik Bratislava alebo povýšenectvo s emotikonmi

Za posledné mesiace sme si zvykli, že za výzvy na ochranu zdravia a bezpečnosti môžeme schovať všetko. Aroganciu, povýšenectvo, zlobu, hlúposť, neslušnosť, nedostatok rešpektu i automatickú prezumpciu viny – rozsudok bez súdu. Teraz aj pohŕdavý status Dopravného podniku Bratislava.

Redakcia Žien v meste · 9. februára 2021 · 2 min čítania

Dopravný podnik Bratislava poctil cez víkend cestujúcich a cestujúce výzvou, pri ktorej pookriala aj moja pomerne otrlá pozornosť. Detinským spôsobom sa nás rozhodol poučiť, ako sa správať vo vozidlách MHD, ktoré sú v časoch pandémie viac poloprázdne ako poloplné. “My vieme, že sa chcete porozprávať, či už stretnete v MHD kamaráta, ktorého ste pre pandémiu nevideli mesiace, alebo idete s členom rodiny z nákupu, či s kolegom z práce,” znel až mravokárny úvod posolstva, prezdobený emotikonmi.

Nasledovala pointa. “Buďme k sebe ohľaduplní a debatu o tom, ako vás nahneval šéf a koľko kíl ste už v lockdowne pribrali, si prosím nechajte, až keď vystúpite.”

Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Žien v meste priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

[[newsletter]]

Keby nám zakazovali debatu o Matovičovi, o opatreniach, ktoré sa zmenia skôr ako ich zverejnia, diskusie o tom, že držíme rekord v počte testovaní a v neschopnosti očkovať, to by som ešte ako snahu o ochranu zdravia brala a možno aj podpísala. Ale výzva, že nemám v električke ohovárať šéfa a v autobuse sa nemôžem sťažovať na nadváhu? A prosím, slobodne dýchať by som v MHD ešte mohla?

Za posledné mesiace sme si zvykli, že za výzvy na ochranu zdravia a bezpečnosti môžeme schovať všetko. Aroganciu, povýšenectvo, zlobu, hlúposť, neslušnosť, nedostatok rešpektu i automatickú prezumpciu viny – rozsudok bez súdu. 

Pridáte k tomu pár emotikonov a zaradíte sa do davu tých, čo to s tými druhými myslia dobre. Pridáte sa k davu tých, ktorí v záujme ochrany zdravia zavolajú na suseda kontrolu. K plejáde tých, čo na sociálnych sieťach poučujú všetkých okrem seba. Tých, ktorí donášajú na prevádzky, lebo majú to okienko, cez ktoré predávajú, otvorené pridlho alebo priveľmi. Pridáte sa k skupinke tých, ktorí by chceli viac pokút, viac porušovania práv a princípov právneho štátu. 

Pandémia je dlhá a neúprosná a útočí na podstatu toho, čo nás robí ľuďmi. 

Tak si to nezjednodušujme. Ak niekto nekričí po druhých, že sú nezodpovední, to ešte neznamená, že chodí a roznáša vírus. Že nedodržuje pravidlá ochrany, že je ľahostajný k bolesti, utrpeniu a smrti. 

Nezjednodušujme si to. Nemusí to znamenať nič menej, iba obyčajnú slušnosť a rešpekt voči druhým, lebo každý sa s krízou musí vyrovnať po svojom. Tak, aby neprišiel o zdravie, ale ani o ľudskosť a slušnosť. 

Status Dopravného podniku Bratislava na sociálnej sieti bol neúctivý a posmešný voči ľuďom, ktorí si za dopravu platia, nosia rúška a dezinfikujú si ruky. Oveľa zodpovednejší bol status deň predtým, kde podnik informoval, že pri autobusoch, trolejbusoch a električkách sa ľudia môžu testovať.  

Ostaňme zdraví. Ale aj slušní a ľudskí.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026