
Dovolenka v Dubaji z vás nerobí odborníka na Blízky východ
Priznám sa, že ma v poslednej dobe unavuje, že dávame priestor hocikomu na hocičo. V hluku a rýchlokvasenej dobe nerobíme rozdiely medzi dlhoročným virológom a instantným analytikom na youtube, ktorý pred rokom skončil masmediálnu komunikáciu. Dávame rovnakú váhu človeku, čo 20 rokov rieši Blízky východ, a niekomu, kto bol v Dubaji na dovolenke.
Redakcia Žien v meste · 16. augusta 2021 · 2 min čítania
Afganistan. Je to sexy, je v tom Taliban, USA, vojaci, aj politika. Posledné dni sa nestíham čudovať, koľko zahranično-politických komentátorov je na Slovensku. Hneď po tom, čo zanalyzovali izraelsko-palestínsky konflikt, rozobrali niekoľko štúdií v Lancete o očkovaní, pustili sa do Blízkeho východu. Popritom stíhajú byť odborníkom na klímu, odbehli si aj na trénerstvo všetkých disciplín na olympiáde a na pive ešte rýchlo prebrali dôchodkový systém a jeho reformu.
Vždy to je tak – síce o tom neviem veľa, ale mám na to veľmi silný názor. Síce sú tu ľudia, ktorí to sledujú desaťročia, ale ja si to nájdem na wikipédii a všetko podstatné viem za 5 minút. Potom to naťukám do statusu, do storky a hotovo. Zaujme ma to približne na týždeň, niekedy na dva, ak sú to dramatické obrázky ohňov. Potom na to nejako zabudnem a prejdem na ďalšiu tému, podstatnejšiu. Instantnejšiu.
Je teraz taká doba – každý má názor na všetko. Čím hlučnejší, hlasnejší, silnejší a agresívnejší, tým lepšie. Aj mňa sa neustále ľudia pýtajú – čo si myslíš o tomto? A ako by si okomentovala tamtú pani? Čo hovoríš na jej názory, a myslíš, že Katalánsko by sa malo osamostatniť? NEVIEM. NEVIEM je moja najčastejšia odpoveď. O hentej pani počujem prvý raz, o tej druhej síce niečo viem, ale málo. O izraelsko-palestínskom konflikte viem síce z podstaty mojej práce viac ako bežný občan Slovenska, ale aj tak NEVIEM. Neviem ani narýchlo zanalyzovať, čo sa teraz deje v Afganistane, hoci som si o tom už prečítala aj nejaké knihy, články a tak celkovo približne viem, čo a ako. Lenže odborníčka nie som, a tak si radšej vypočujem niekoho, kto o tom VIE. Kto o tom vie viac ako ja a kto to sleduje dlhšie ako posledné dva dni.
Priznám sa, že ma v poslednej dobe unavuje, že dávame priestor hocikomu na hocičo. V hluku a rýchlokvasenej dobe nerobíme rozdiely medzi dlhoročným virológom a instantným analytikom na youtube, ktorý pred rokom skončil masmediálnu komunikáciu. Dávame rovnakú váhu človeku, čo 20 rokov rieši Blízky východ, a niekomu, kto bol v Dubaji na dovolenke. A popritom je akosi nemódne povedať verejne, že na niečo nemám názor a jednoducho NEVIEM.
U mňa je to v poslednej dobe pritom naopak – čím som staršia a čím viac viem, tým častejšie ľuďom odpovedám neviem. Tým častejšie viem, že o veciach viem príliš málo, aby som trúbila do sveta svoj pohľad na riešenia. Nezaujíma ma, čo si myslí herec a speváčka o Covide. Nezaujíma ma, čo si myslí influencer o požiaroch v Kalifornii. A už vôbec nepotrebujem počuť podnikateľa, čo si myslí o interrupciách. Oveľa viac dôverujem ľuďom, ktorí hovoria aj neviem. Trocha sa totiž bojím, že sa tu stratíme v hluku balastu, blábolov a ľudí, čo stále rozprávajú, ale vlastne nič nehovoria.
Ženy v meste, želám vám úspešný týždeň!
Chcete si pravidelne čítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?
[[newsletter]]
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



