Druhy bozkov a správne rozhodnutia

Čo bolo v škole? Obligátna otázka, po ktorej sa obyčajne od svojich dcér dozvedám, ktorá učka mala zase blbú náladu, ktorá desnú sukňu a prípadne ešte akú gebuzinu navarili v školskej kuchyni (čoho dôkazom je vždy vyžratá chladnička v domácnosti). Toto sú väčšinou najdôležitejšie informácie dňa. Akési školské „headlines“.

Samozrejme, nechýba ani rubrika „krimi“, kde hlavnú úlohu hrajú previnilci vystreľujúci papierové guľôčky z verzatiliek, hrajúci futbal vždy všade a za každých okolností, bez ohľadu na to, či loptička trafí len brankára, alebo aj učiteľku, prípadne sprejeri a fajčiari.

Málokedy dôjde aj na samotné učivo. Jedine, že by sa práve preberal Pipin Krátky alebo hlodavce Mara patagónska či Rypoš, ktorých mená rozhodne stoja za to, aby sa na nich pobavila nielen celá trieda, ale aj rodinní príslušníci. Úplne tomu rozumiem. Uznajte, obsah štvorca či neznelé spoluhlásky nebudú asi top témou na rozhovory s matkou. (Ešte by to, chuderka, nepochopila…)

No ale minule na učivo došlo. „Tak ja to kašlem! Si predstav, že na etike preberali druhy bozkov a my na náboženstve sme riešili správne rozhodnutia,“ zvestovala mi nedávno staršia dcéra.

„Druhy bozkov? To sú aké?“ priznám sa, celkom ma to zaujalo. Deti vedia človeku neskutočne rozšíriť obzory… „No priateľský, francúzsky, materský…“ sypala ako z rukáva dcéra, hoci na hodiny etiky nechodí. Ani Jožo, ktorého tento fakt škrel vraj ešte viac ako moju dcéru, lebo je presvedčený, že k danej téme by mal čo povedať.

„Hm, a tie správne rozhodnutia, to o čom bolo?“ prehadzujem výhybku, nech sa náhodou o Jožovi nedozviem aj to, čo rozhodne vedieť nepotrebujem. „To sme len tak kecali, ako sa správne rozhodnúť, či len na základe svojich pocitov, alebo brať do úvahy aj názory priateľov či dospelých ľudí…“

Tak si vravím, že by nebolo zlé, keby sa etika s náboženstvom spojili. Uznajte, dobre sa rozhodnúť pred každým bozkom, je nesmierne dôležité. Lebo inak sa človek ani nenazdá a sotva zvládne priateľský či francúzsky, môže sa už štelovať na materský alebo otcovský. A teda nie som si celkom istá, či aj tomuto Jožo tak dobre rozumie…  

(Autorka je redaktorka mesačníka Dieťa)