
Dvaja s rozdielnym názorom
Ten dotyčný ma presviedčal, že všetko je úplne inak, ako nám médiá prezentujú. Že s informáciami sa iba manipuluje a novinári sa na vojne nabaľujú. Že majú príkaz prekrúcať veci. A potom mi povedal, že veď on aj tak médiá už roky nesleduje. Zalomila som v duchu rukami. Zlostí sa na niečo, čo vlastne nepozná.
Redakcia Žien v meste · 27. marca 2022 · 2 min čítania
Stretla som sa tento týždeň s človekom, ktorý mal na to, čo sa okolo nás deje, úplne iný názor ako ja. Sedel oproti mne a vo mne to vrelo. Cítila som, ako mi stúpa tlak, keď obhajoval tých, s ktorými ja bytostne nesúhlasím.
Myslela som si, že to neustojím. A potom som si v duchu povedala „vydrž“. Začala som pozorovať, čo to vo mne robí. Kam až zájde, keď to ustojím bez hádky. Jasné, že spočiatku som k nej mala blízko.
Ukrajina: Médiá a novinári manipulujú
Takmer som vybuchla. Ale pohádať sa je najľahšie. Odísť je tiež ľahké. Zostať, počúvať a pokúsiť sa pochopiť, to chce odvahu a guráž. A tak som zostala.
Ten dotyčný ma presviedčal, že všetko je úplne inak, ako nám médiá prezentujú. Že s informáciami sa iba manipuluje a novinári sa na vojne nabaľujú. Že majú príkaz prekrúcať veci. Vyrozprával sa a ja som ho nechala. Bola som na seba hrdá, musím priznať. Vždy som sa bila za tú svoju pravdu, častokrát veľmi tvrdo.
Keď skončil svoj monológ, povedala som mu, že v médiách tiež pracujem, dokonca som bola niekoľko rokov redaktorkou spravodajstva a fakt sa mi nikdy, naozaj NIKDY nestalo, že by mi niekto diktoval, o čom mám robiť reportáž alebo čo má byť obsahom môjho vysielania. S výnimkou odborných rád mojich kolegov a korekcie výslovnosti, samozrejme.
Nedeje sa mi to ani teraz. Keby sa to dialo, nevydržím so svojou povahou pri žurnalistike toľké roky. Vydržala som. Zamyslel sa a povedal mi, že veď on aj tak médiá už roky nesleduje. Zalomila som v duchu rukami. Zlostí sa na niečo, čo vlastne nepozná.
Očkovanie a botox
Prišlo mi to podobné, ako keď som sa niekedy v strede pandémie na ihrisku stretla s mamičkou, ktorá mala svojský postoj k očkovaniu. Zlostne predo mnou rozhadzovala rukami, že „ona si to svinstvo pichnúť do seba nikdy nenechá, lebo neznesie, aby bolo v jej tele niečo umelé.“ A potom jej volala kamarátka a ona sa jej sťažovala, že sa pri tom malom v kočíku nemá ani kedy objednať na ďalší botox.
Nepovedala som nič. Niekedy stačí pomyslieť si. Niekedy je to oveľa viac.
Ale späť k tomu pánovi, ktorý mal úplne iný názor…. vydržala som ho počúvať do konca. Sama som bola zvedavá, kam to povedie. A viete, ako sa to skončilo? Zhodli sme sa v jednom – obaja chceme pokoj a mier. Bezpečie a istotu, že to, čo sa deje, sa konečne skončí.
Dvaja s úplne rozdielnym názorom, ktorých na konci predsa len niečo spojilo.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



