eMDéŽet – Najviac nepochopený sviatok

V dnešný deň sú facebooky a instagramy plné prianí ženám a dievčatám k “ich” dňu. A je to super! Dostávame kvety, pozornosť. Muži si vďaka tomuto dňu majú možnosť pospomínať na to, aké sú ich manželky, partnerky, mamy, sestry, či dcéry skvelé, a ako je fajn, že ich majú. Lebo veď žijeme rýchle a uponáhľané životy a takmer nemáme čas sa zastaviť a zamyslieť. Aj na to je Medzinárodný deň žien dobrý. 

Mne napríklad paradoxne vždy v tento deň napadne poďakovať sa môjmu mužovi – za to, že mi prejavuje lásku, rešpekt a podporu nielen v tento deň, ale väčšinu nášho spoločného života. (Tú menšinu samozrejme tvoria občasné hádky a doťahovačky o nepodstatných veciach, ktoré sa nám v tej chvíli zdajú podstatné)

A o tom to je. Nie o ružiach či karafiátoch, o obdivovaní ženskej krásy a nežnosti. Lebo, keď sme už pri tom, ženskosť nie je len jemná a citlivá. Je aj drsná, nahnevaná, rozhodná, sebecká či súťaživá. A preto by MDŽ mal symbolizovať rešpekt, akceptáciu a pochopenie, že ženy sú si vo svojich právach, príležitostiach, ale aj povinnostiach a zodpovednostiach rovné mužom. A spoločnosť im musí dať slobodu žiť a konať, ako ony samé uznajú za vhodné. 

Veď preto tento deň aj vznikol. Tradícia oslavovať MDŽ vznikla na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Historické súvislosti však siahajú hlbšie, do 19. storočia, a spájajú sa so snahou ženského hnutia a robotníčok v priemyselných krajinách sveta o zlepšenie pracovných podmienok žien.

Dnes je rok 2020 a my (minimálne na Slovensku, ale žiaľ aj v okolitých krajinách) sa nachádzame v situácii, kedy nielenže stále pretrvávajú rodové rozdiely v zamestnaní, odmeňovaní či dôchodkovom zabezpečení, nielenže ženy stále nedostatočne participujú na verejnom a politickom živote. My dnes čelíme oveľa väčšej hrozbe – a tou sú stále intenzívnejšie snahy o obmedzovanie práv žien pri rozhodovaní o vlastnom tele, či zneužívanie Istanbulského dohovoru na udržiavanie rodových stereotypov, ktoré majú ženy ponechať “v kuchyni” a finančne závislé od mužov. 

Je to v príkrom rozpore s hodnotami Európskej únie, ktorej sme ako jej členský štát súčasťou. Európska komisia vo štvrtok predstavila stratégiu dosiahnutia rovnosti medzi mužmi a ženami na roky 2020-2025, kde sa zaväzuje, že zahrnie hľadisko rodovej rovnosti do všetkých oblastí politík EÚ. Inými slovami, skôr či neskôr (najneskôr však do roku 2025) bude musieť aj slovenská vláda prijať také opatrenia, ktoré zohľadnia RODOVÉ HĽADISKO (áno – gender) do legislatívy. 

Tak to chcem vidieť. Pri súčasnej zostave parlamentu, ktorý je preplnený tmármi, populistami a náboženskými fundamentalistami, ktorí len čakajú, kedy budú môcť predložiť napríklad zákon o skrátení doby na interrupciu, to bude nereálne. Zároveň medzi členmi a členkami parlamentu nevidím ani jednu ženu (a dokopy 2 mužov), ktorá by naše práva bola ochotná aktívne brániť. A to ma napĺňa strachom. Strachom o našu slobodu. O slobodu slovenských žien, ktorá je teraz krehkejšia ako kedykoľvek predtým. 

Preto my, ženy, musíme držať spolu. A spoločne s mužmi sa postaviť za naše práva. A najmä – nebyť ticho. Ja ticho nebudem. A viem, že mám okolo seba stovky žien, ktoré tiež nebudú ticho. 

Preto nám na MDŽ želám SLOBODU. Slobodu byť ženou, aj keď nechce byť matkou. Slobodu byť ženou, aj keď miluje inú ženu. Slobodu byť ženou, nech je aká chce. Slobodu, o ktorú v najbližších rokoch budeme musieť vytrvalo bojovať.