Erika Mačáková: Miladá Horáková bola statočná žena, vnútorne veľmi silná a hlboko ľudská

 

Je potrebné vracať sa k prípadu českej právničky a političky Milady Horákovej. Vec nie je uzavretá, ide o „žijúcu“ históriu, pretože veľká časť perzekvovaných ešte žije. Uviedla to členka Klubu Milady Horákovej Erika Mačáková, ktorá vo štvrtok (2. 1.) prevzala z rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej Rad bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam pre Miladu Horákovú.

Štátne vyznamenanie: Milada Horáková

„Je to záležitosť, ktorú je potrebné pripomínať si, nielen vo väzbe na odkaz alebo na pripomienku osudu tých ľudí, ale aj na udržiavanie hodnotového systému, kde musíme vedieť, že človek, život a ľudská dôstojnosť sú základné atribúty demokratickej slobodnej spoločnosti,“ pripomenula pred novinármi Mačáková.
Horáková je považovaná za symbol protikomunistického odboja a odporu. Bola jedinou ženou, ktorú v 50. rokoch 20. storočia odsúdili vo vykonštruovanom procese na smrť a popravili.

„Vnímame to ako poctu jednej z najväčších osobností 20. storočia československých dejín, statočnej ženy, vnútorne veľmi silnej a hlboko ľudskej,“ povedala po slávnostnom ceremoniáli Mačáková s tým, že Horákovej dcéra Jana je rada, keď sa „ktokoľvek snaží nejakým spôsobom chrániť odkaz jej mamy“.

Mačáková si netrúfa odhadnúť, čo osobnosť Horákovej pre slovenskú spoločnosť znamená. „Slovenskú spoločnosť až toľko nepoznám, takže vôbec netuším, ako k nej pristupujú, koľko v dejepise, v modernej histórii venuje 50., 60. rokom,“ uviedla.

Štátne vyznamenanie: Milada Horáková

Mačákovú podľa svojich slov neprekvapilo, že Čaputová sa rozhodla oceniť práve Horákovú. „Pani prezidentka akosi inklinuje ku spravodlivosti, férovosti. Je to právnička, čiže je vidieť, že väzba na spravodlivosť tu je,“ skonštatovala s tým, že sa toto ocenenie „ponúkalo“, keďže nedávno sme si pripomenuli výročie Nežnej revolúcie a v roku 2020 uplynie 70 rokov od procesu s Miladou Horákovou.

Horáková sa zapojila do odbojovej činnosti aj po začiatku 2. svetovej vojny a vzniku Protektorátu Čechy a Morava a bola v tomto období väznená. Neskôr bola predsedníčkou Rady československých žien (RČŽ). V roku 1946 sa stala poslankyňou československého parlamentu, kritizovala činnosť ľudových súdov, hospodárstva a zahraničnej politiky.

Štátna bezpečnosť (ŠtB) ju zatkla 27. septembra 1949. Urobili z nej ústrednú postavu vymysleného sprisahania Directoria. Proti chystanej poprave českej političky demonštrovali také známe osobnosti ako Albert Einstein, britský premiér Winston Churchill, manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová a mnohí ďalší. Miladu Horákovú popravili 27. júna 1950 v pražskej väznici na Pankráci.

Prezidentka ocenila začiatkom roka pri príležitosti 27. výročia vzniku SR 20 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho troch in memoriam. Sú medzi nimi viaceré osobnosti, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Štátne vyznamenania udelila prezidentka ôsmim ženám a 12 mužom v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.