Ešte stále tápem. A vy?

 

Automat na lístky je pokazený. A keď náhodou funguje, zaručene nemám drobné. Kupujem si drahší SMS lístok. Ako satisfakciu mi dopravný podnik poďakuje, že šetrím životné prostredie. Premýšľam nad tým, aké by to bolo skvelé, keby mestská hromadná doprava bola zadarmo. V niektorých štátoch a v niektorých mestách to funguje. U nás to nejde. Škoda. Vraj je to vec peňazí. Nie som si celkom istá, či tých, ktoré jednoducho nie sú, alebo skôr tých, ktoré sa rozkradnú.

Cestou zo zastávky kráčam po ulici, ktorá sa zmenila na jedno veľké stavenisko. Kedysi sme tam hrávali futbal a púšťali šarkana. Ďalšia zelená plocha, ktorá raz a navždy zmizne. Namiesto nej vyrastie krásna vysokánska novostavba. Alebo betónovo-sklenená škatuľa, ako volám  zhmotnené sny dnešných developerov. Vraj netreba zúfať, keď bude všetko hotové, vysadia nové stromy a zasadia novú trávu. Že tá zeleň už bude len o výmere meter krát meter nespomenie nikto.

 

Prečítajte si

Nechoďte proti sebe

 

Na rodičovskom združení svojej dcéry sa už polhodiny rozprávame o tom, kde budú decká cvičiť. Telesná výchova je povinná, niekde cvičiť musia. Ibaže do telocvične zateká. A nielen tam. Treba opraviť strechu. Vraj to stojí okolo 120-tisíc. A niet na to peňazí. Nemá ich škola, nemá ich zastupiteľstvo. A že urobia všetko pre to, aby od rodičov nemuseli pýtať nič. Prosím? To je asi len blbý vtip, ktorý som nejako nepochopila, že? A ešte či niekto nevie, ako by sa to dalo opraviť, zariadiť, vybaviť, či niekto nemá nejaké kontakty… Pardon, to bez kontaktov naozaj nejde?

Na vyšetrenie u detského ortopéda či endokrinológa čakám päť mesiacov. Nemám sa čudovať, to je normálny termín. Za úhradu v súkromnom zariadení mám termín za dva týždne a prípadne aj oveľa skôr. Župa má ale pocit, že lekárov je dosť. Lebo keby ten pocit nemali, asi s tým niečo robia, že?

Naozaj netuším, koho dnes budem voliť. Sedím za počítačom, znova a znova pozerám tú ponuku. No stále tápem. Strašne by som tam chcela nájsť niekoho, kto tieto veci vidí rovnako ako ja. Komu by na tom záležalo, kto by to riešil. Ale som už veľká. Už neverím na princa na bielom koni, ani na ideálneho, rovného politika. Fakt netuším, ktorého z nich posuniem ďalej, aby som naňho mohla ďalšie rôčky nadávať. V jednom však mám jasno – nikto z fašistov, ani z tých, ktorých fašisti podporujú, to nebude. Ani keby MHD mala stáť dvakrát toľko a na tú deravú strechu by som musela liezť osobne, aby som tú dieru v streche zaplátala. (Mimochodom, neviete, ako sa to robí?)

 

Prečítajte si aj Čo na tom, že je úspešná, keď je tučná…