Ženy v meste
Experiment muža v meste bez auta: Zjedám aj staré zaváraniny

Experiment muža v meste bez auta: Zjedám aj staré zaváraniny

Z bodu A do bodu B a naspäť to v rámci Bratislavy trvalo aj o hodinu dlhšie ako obyčajne.

Redakcia Žien v meste · 22. júna 2015 · 4 min čítania

Bol to expresný týždňový experiment, ktorý pomohol mladému mužovi zistiť, či je preňho v meste s relatívne rozvinutou hromadnou dopravou auto nevyhnutné.

Ako všetko, aj neprítomnosť štvorkolesového miláčika pre neúspešné STK, má svoje pozitíva aj negatíva. Na jednej strane som sa musel trmácať v trolejbuse alebo zháňať odvoz cez kolegov či kamarátov.

Na druhej strane som sa trochu socializoval, uvedomil si relativitu času a aj ušetril – nákupy v supermarkete bez auta sú veľmi prospešné pre peňaženku!

 

Nedeľa

Po víkende u rodičov sa musím dostať naspäť do Bratislavy. S vlastným autom som bol zvyknutý, že vyrazím, keď si zmyslím. Jediným obmedzením bývalo načasovanie odchodu, aby mi čo najmenej svietilo ostré slnko do očí.

Teraz sa snažím prepraviť pomocou facebookovej skupiny. Keď sa mi nikto neozýva, resp. nejde v mne preferovanom čase, odhodlám sa kúpiť si lístok na autobus. Objednávam miestenky na RegioJet. Dve ma vyšli na štyri eurá, solídna cena. Musím však otravovať rodinného príslušníka, aby ma odviezol 30 km na stanicu.

Keď som však už v sobotu na svadbe, ozve sa mi kamarát a dokonca je ochotný prispôsobiť čas odchodu. Hurá! Nechám si prepadnúť lístky na autobus, kamarátovi s priateľkou za odvoz zaplatíme po štyri eurá. Aj so štyrmi eurami na autobus nás to vychádza približne rovnako akoby sme išli sami autom.

Cestu si aj viac užívam – nemusím šoférovať, čo je príjemná zmena. Najväčší rozdiel je ale v tom, čo som musel investovať do zháňania odvozu – čas a úsilie, ktorý pri individuálnej doprave prakticky netreba.

 

Pondelok

Uvedomujem si, že dostať sa z bodu A do bodu B nie je také jednoduché. Bez auta si musím dopredu pozrieť spoje MHD-čky, naštudovať prestupy a presne načasovať odchod z bytu.

Cesta k lekárke mi pritom autom trvá desať minút, dvomi autobusmi je to polhodina. Mám však šťastie na klimatizovaný voz, čo sa o mojom autíčku nedá povedať.

Užívam si aj ďalšiu výhodu – cestou k lekárke som si prečítal všetky zameškané správy za víkend, čo tiež v aute nie je možné.

Finančne ma cesta vyjde približne rovnako ako autom, rutinným odberom krvi však namiesto očakávanej niečo viac ako polhodiny strávim takmer o hodinu viac.

 

Utorok

Musím zostať dlhšie v práci, tak sa na nákup vyberie priateľka. Keby som však mal k dispozícii auto, stihnem nakúpiť aj sám niekedy počas pracovnej doby.

Prvýkrát sa mi stáva, že absencia môjho auta obmedzí niekoho druhého. Nie je to blbý pocit len pre samotný fakt, že priateľka musela vliecť ťažký nákup, ale aj pre zranené mužské ego.

 

 

Streda

Z roboty treba ísť do Senca. Pre motorizovaného redaktora je to otázky pár desiatok minút. U mňa sa však cesta začína oveľa skôr. Našťastie sa však dostanem do auto ku kolegom. Ak ide o čas, len cestou k obrátenej pyramíde zabijem asi toľko ako by som strávil cestou od môjho bytu do Senca.

Cestou si však užívam klimatizáciu a rolu spolujazdca. Smartfón sa stáva mojim čoraz väčším kamarátom, pri cestovaní je veľmi príjemným spoločníkom.

Keď sa dostávam naspäť do Bratislavy, opäť pociťujem najmä časovú náročnosť denného programu nevodiča – nejde mi dobre spoj, tak si to domov odpešujem viac ako 20 minút.

Na presúvanie som potreboval približne o hodinu viac ako by mi stačilo, keby som mal pojazdné auto.

 

Štvrtok

Stojím pred chladiacim boxom v obchode a rozmýšľam, či si kúpiť obľúbené kefírové mlieko. Dve balenia. Napokon však od toho upustím. Dôvod je jasný – keďže v obchode nie som autom, nechce sa mi domov vláčiť ťažké tašky.

Ako postupne zisťujem, pokazené autíčko má pozitívny vplyv na moje hospodárenie. Zrazu netreba dva veľké nákupy do týždňa a zázračne si vystačím s tým, čo mám doma. Dokonca zjedám staré zaváraniny.

 

Frasier: „Mne ani Nilesovi nie je problematika áut cudzia. Niles, poďme sa pozrieť, zdvihnem kapotu.“Niles: „A neporušíme tým záruku?“

Posted by Hlášky dr. Frasiera Cranea on 27. január 2015

 

Piatok

Je to prvý deň v týždni, keby som auto nevyužil ani keby som ho mal k dispozícii. Na párty na Zlatých Pieskoch sa z pochopiteľných dôvodov prepravujem električkou.

Okrem vychutnávania si jazdy v klimatizovanom voze si pripomínam aj to, aké to je, keď vás osloví neznámy asociál páchnuci všetkými odtieňmi chmelovej.

 

Sobota

Autíčko má STK aj EK a dokonca aj lekárničku, ktorá nie je po záruke. Je to krásny deň.

 

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026