Fabiánová: O ženských veciach na Slovensku nehovoríme

 

Firma Coexist so sídlom v Bristole zaviedla takzvanú „period leave“ alebo voľný deň pre ženy počas menštruácie. Ako to hodnotíte?

„Hodnotím to ako krok vpred. Menštruačná bolesť je pre mnohé ženy reálna a ochromuje ich v práci. To, že to firma chápe, by malo byť samozrejmosťou všade. Sme cyklické, žiadna z nás, a dokonca ani muži, nepodávame stále rovnaký výkon. Naše schopnosti variujú deň od dňa. Prispôsobiť pracovnú dobu nášmu biorytmu je to najlogickejšie a v konečnom dôsledku aj pre samotnú firmu najprínosnejšie riešenie.“

 

Je na Slovensku priestor pre takúto výhodu pre zamestnankyne?

„Priestor je taký, aký si sami vytvoríme. Každá firma má na výber aká bude jej zamestnanecká politika. Mne sa už nechce počúvať výhovorky. Je to o rozhodnutí akou cestou chcem ísť. Či chcem by uvedomelý, pokrokový zamestnávateľ so spokojnými a vďačnými zamestnankyňami alebo chcem naďalej vedome prehliadať ich potreby.“

 

 

Kedy sa podľa Vás dostane takýto deň medzi pracovné benefity u nás?

„Myslím, že sme od toho ešte ďaleko. Kiež by som sa mýlila. Pevne dúfam, že niekto príjemne prekvapí. Určite by tým takáto firma zabodovala u žien rozhodne. Ženským otázkam sa na Slovensku nevenujeme ani len okrajovo. Oproti západnej Európe je to doslova trapas. Už samotné slovo feminizmus vyvoláva husiu kožu. Tento pojem je vnímaný negatívne a často celkom scestne ako niečo mužov ohrozujúce. Chýba základná znalosť ženských otázok a podhubie, ktoré by bolo nápomocné v ich predkladaní a riešení. Profitovali by z toho všetci.“

 

Myslíte, že by ženy u nás mali o to záujem a dokázali ho vyjadriť?

„Záujem by určite bol. No máme ostych vyjadriť svoje potreby, túto ešte o to viac, že je tak intímna. Našu nepriebojnosť využívajú zamestnávatelia v mnohým oblastiach. Mali by sme sa jej konečne zbaviť. Prestať sa hanbiť za seba, za to čo potrebujeme, za to aké sme.“

 

 

Osobne by ste o takýto deň mali záujem?

„Pravdaže. Som samostatne zárobková osoba a svoj pracovný čas absolútne prispôsobujem svojím fyziologickým aj iným potrebám. To isté platí aj o tíme, s ktorým pracujem. Neviem si predstaviť, že by som od niekoho chcela, aby pre mňa robil, keď má bolesti. Už tá idea je absurdná. Veď si predstavte ako sa zvíjate v kŕčoch. Čo v takom stave dokážete v práci urobiť? Jedine tak hodiť tyčku na šéfa.“

 

Prečítajte si aj Voľno z práce počas menštruácie? Na Slovensku zatiaľ nie

 

Ženy v meste