Feminist áno, fatale nie

 

V úvodnom texte kurátorka výstavy Fem(inist) Fatale v bratislavskom Kunsthalle LAB Lenka Kukurová píše. “Keď sa zamyslíme nad tým, ako sa zmenilo postavenie žien v našej spoločnosti za ostatné desaťročia, môžeme nepochybne hovoriť o veľkých zmenách. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že žijeme v spoločnosti s rovnakými právami pre všetkých, o čom je presvedčená aj veľká časť verejnosti. Prečo teda znovu pripomínať feminizmus?”

 

 

Posunuli sme sa

Podobnú otázku som si dala aj ja. Nie je už feminizmus out? V oblasti výtvarného umenia vzniklo množstvo radikálnych feministických diel, ale bolo to už predsa len pár rokov dozadu.

Uvedomujem si však, že súčasná spoločnosť je stále silne patriarchálna. Ženské otázky, rovnosť šancí, sú aj dnes aktuálne. Napríklad finančné ohodnotenie žien, je stále nižšie, ako u mužov na rovnakej pracovnej pozícii, diskriminácia na základe veku stále funguje. Žena, ktorá je matkou má stále problém získať prácu…a takto by sme mohli pokračovať.

Neviem, či tieto témy ešte v dnešnej dobe stále nazývať feministickými. Zdá sa mi, že sme sa od feminizmu už predsa len posunuli niekam inam. Napriek tomu som bola zvedavá, čo presne bude výstava Fem(inist) Fatale reflektovať.

 

 

Vzťah k cirkvi

Priznám sa, že som bola trochu sklamaná. Vystavené diela oveľa viac než ženské otázky a rovnosť šancí riešia vzťah cirkvi a spoločnosti k neheterosexuálnym menšinám – diela Lucie Dovičákovej, či Anny Daučíkovej hovoria o nezmyselnom zapojení a dohľade cirkvi nad životmi ľudí. Rezonovala aj téma referenda za rodinu – dielo Márie Čorejovej. Nemohla chýbať ani téma dokonalosti a štíhlosti hraničiacej s anorexiou, ktorú spoločnosť vyžaduje od žien, ale aj od mužov. Reflektoval ju vo svojom diele Posledná večera Milan Mikuláštík rozostavením 12 osobných váh do polkruhu.

Asi najviac ma zaujali dve diela. Martin Piaček kritizujúci neprítomnosť žien – hrdiniek v Slovenskej histórii. Jeho dielo mi príde ako veľmi príjemné oživenie už trocha vyčerpaných a neustále sa opakujúcich tém ostatných autoriek a autorov na výstave. Pri veľkoplošných posteroch slovenských velikánov a hrdinov som si výrazne uvedomovala, že naša spoločnosť zakceptovala fakt, že významné slovenské ženy v uplynulých storočiach akoby ani neexistovali.   

 

 

Humor v kresbách

Druhým dielom, a podľa mňa najlepším na tejto výstave, je séria kresieb Ivany Šátekovej. Z jej diela je veľmi cítiť istý nadľad, humor, jemnú iróniu. Šáteková ilustruje výroky, ktoré sú výrazne späté s nerealistickými očakávaniami a nezmyslenými klišé v spoločnosti voči ženám (a niektoré by pokojne fungovali aj voči mužom). Priznám sa, mnohé z týchto otázok som v živote dostala a hoci dnes ich už beriem z humorom, stále si myslím, že by sme ich nemali dostávať. Kvôli tomuto dielu sa na výstavu oplatí ísť, pretože si možno sami uvedomíme, že aj v našich hlavách sú isté zažité stereotypy myslenia. Priznajte sa, nie sú aj vám tieto otázky povedomé?

“Si taká blbá, alebo len tak vyzeráš? Ako budeš vyzerať, keď nič neješ? Nie si už stará na druhé? Dokedy chceš takto žiť? Neni ti blbé, že vlastne žiješ z mojich peňazí?”

Výstava pre mňa nie je fatálne zaujímavá a mnohé diela mi už prišli trošku neaktuálne. Ak si však chcete rozšíriť obzory a spoznať súčasné slovenské umenie reflektujúce aj tému feminizmu, určite na výstavu zaskočte.

 

 

 

 

Feminist Fatale

Autorky a autori: Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, Jana Štěpánová

Kurátorka: Lenka Kukurová

Spolupráca: Lenka Krištofová a ASPEKT

Trvanie: do 6. septembra 2015

Miesto: Kunsthalle LAB, Nám. SNP v Bratislave