Feministka? Už len to by mi tu chýbalo

 

Moja učiteľka španielčiny Irlanda mala 16, keď otehotnela po prvý raz. Po prvý raz, keď mala sex v živote vôbec. A hádate správne – nebol to muž jej života. Ruku na srdce, keby som ja mala dieťa s mužom, s ktorým som chodila v 16-tich, bolo by to veľké trápenie. A tak sa ešte pred pôrodom rozišli, chalan to nezvládol a Irlanda zostala sama. Bez peňazí, u rodičov, v pomerne chudobných podmienkach.

V Nikaragui nič výnimočné. Čo sa týka tehotných tínedžerok, krajina má najhoršie čísla v Latinskej Amerike. Štatistiky hovoria, že jedno z troch dievčat má dieťa ešte pred dovŕšením osemnástky. Rozhovor o sexe je tu absolútne tabu. Ak o ňom hovoríte, v komunite sa to považuje za nabádanie mládeže k hriechu. Platí absolútny zákaz interrupcií – aj keď ide žene o život alebo ju muž znásilnil. Tehotné dievčatá sa buď tak hanbia, že prestanú chodiť do školy, alebo ich z nej často jednoducho vyhodia. Chlapci tehotní nie sú – tí sú ok.

Irlanda spomína, že jej vtedy nikto nepovedal, že deti sa rodia po pohlavnom styku. Mala 16, keď to zistila a hanbila sa. Dnes má dve malé dcéry a dvoch starších synov. Viackrát sme o tom spolu hovorili – urobí všetko preto, aby ich nečakala rovnaká budúcnosť. Prvorodený Enrique má už 18 a zatiaľ žiadne dieťa. Vylepšuje smutnú štatistiku krajiny a chlapec sa chystá na univerzitu.

Pre Irlandinu pokrokovú výchovu majú doma veľké hádky s jej mužom. Ten je zásadne proti – s nimi totiž o sexe tiež nikto nehovoril, a sú predsa v pohode. Napriek tomu si Irlanda ide svoje a rozpráva sa o tom so všetkými štyrmi deťmi – aj s chlapcami. „Za tehotenstvo sú rovnako zodpovední, deti sa ženám nerodia zo vzduchu,“ povedala mi. Vravím jej so smiechom: Veď ty si feministka! „No určite. Už len to by mi v tejto krajine chýbalo,“ uzavrela to Irlanda a potmehúdsky sa usmiala.