
Francúzi majú pre emailovú komunikáciu prísne pravidlá
Vo firmách Francúzi rozdávajú zamestnancom obežník o etike emailu. Niekoľkokrát do roka sa však vo veľkých firmách organizujú dni bez interných emailov, aby kolegovia spolu hovorili osobne.
Redakcia Žien v meste · 19. októbra 2015 · 3 min čítania
Francúzi radi rozprávajú, ale ešte radšej píšu. Od malička redigujú, píšu slohy, analýzy, traktáty, referáty. Neskôr prezentácie, emaily, listy.
V pracovnej sfére produkujú množstvo precízne sformulovaných emailov. Dávajú pozor, aby emaily neboli únavne dlhé, aby sa v nich žiadna informácia neopakovala, ale zároveň, aby žiadna informácia nechýbala, aby boli pekne napísané. Uvedú, vysvetlia, zhrnú. Treba byť syntetický, ale zároveň nie lakonicky krátky. Zbytočne dlhý email odrádza od pozorného čítania, príliš krátky pôsobí nepremyslene.
V emaili musia byť dodržané všetky zdvorilostné formulky, detaily berúce do ohľadu hierarchiu, email je ukážkou slovnej zásoby, gramatických a syntaxických kapacít. Všetky tie francúzske gramatické “accords” – zhody v koncovkách prídavných mien, podstatných mien a vyskloňovaných slovies musia správne sedieť, čo vo francúžštine nie je až takou samozrejmosťou ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Email sa nepíše rýchlo
Vo firmách zamestnancom rozdávajú obežník o etike emailu. S uvedením porovnania, že zbytočné emaily sú ako znečistenie, zaplieňujú schránku, berú čas a energiu, bez toho, že by povedali čosi relevantné.
Síce v práci ide hlavne o efektívnosť, ale pracovný email sa nemá písať narýchlo. Treba si vyčleniť čas na premyslenie obsahu, jeho napísanie, prečítanie po sebe, opravu preklepov, chýb. Gramatické chyby a chyby z nepresnosti odosielateľa reprezentujú rovnako ako obsah mailu.
„Dať niekoho do slučky“ vo Francúzsku znamená zahrnúť ho do všetkých emailových výmen danej problematiky, dať ho do kópie. Radi používajú výraz „dať celý svet do kópie“, čím myslia dať do kópie emailu tých, ktorí musia byť informovaní, tých, ktorí musia byť v strehu, keby sa vývin diskusie „zvrtol“ alebo „zvrhol“, tých, ktorých poznatky môžu byť užitočné na zasiahnutie do diskusie.

Telefonicky alebo osobne
Niekoľkokrát do roka sa vo veľkých firmách organizujú dni bez interných emailov, kedy zamestnanci namiesto redigovania emailov svojim kolegom a kolegyniam sediacim o poschodie, či pár metrov ďalej, dvíhajú telefóny a svoje zadné časti, aby sa s nimi pri káve, či bez kávy, osobne porozprávali. Aby to, čo sa dá riešiť, alebo zodpovedať ústne, neriešili písomne. A odrazu zisťujeme, že s kde-kým si máme čo povedať, hoci aj tak to potom pre istotu potvrdíme písomne.
Na úrovni medzinárodnej komunikácie sa všetci utiekame k angličtine, ktorej v priamej úmere od počtu hodín angličtiny v školských laviciach a na jazykových pobytoch, pripravujeme rôzne ošemetné situácie.

Nepracovať, ale vyhýbať sa
Posledný deň pred sviatkami kolega svojou francúzskou angličtinou napísal klientovi, že “zakiaľ budeme pracovať, budeme sa všemožne snažiť sa vám vyhýbať”. Myslím, že francúzsky zámer jeho anglickej vety bol, že “sa budeme všemožne snažiť, aby klient cez sviatky nemusel pracovať.” Dobre mienené, zle preložené jazykové zvraty sa dostávajú do milosti prijímateľovej interpretácie.
Anglickým, vo svete široko používaným “Dear” sa v oslovení neoslovujú ani Američania (tí povedia aj v pracovnej sfére “Hi”), ani Angličania (tí povedia buď “hi”, “good morning” alebo “good afternoon”), ale ho používajú všetky neanglofónne krajiny.
Japonec poďakuje aj za to, že od neho niečo žiadate, Mai Thi Phuong z Vietnamu, ako odpoveď na “dear Mai Thi » odpíše, « Prosím volajte ma Thao”. Snažím sa to vidieť objektívne a neuraziť sa, keď ma on (alebo ona?) osloví “dear Danthine” (namiesto Márie).
Francúzi sú majstrami v dlhých zdvorilostných formulkách, kamarátske emaily sa však častokrát končia dvoma-troma písmenami. „BàT“ odvodené od « bien à toi » znamená “v dobrom Tvoj“ a „A+“ (skrátené z „à plus tard“) má význam do skorého počutia alebo videnia.
Prečítajte si aj Ako dve sestry
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



