Ženy v meste
Galantnosť je na dne!

Galantnosť je na dne!

Počas celej svojej pracovnej kariéry som pracovala s množstvom mužov a musím povedať, že naše správanie sa výrazne zmenilo. Hranice sa posunuli a to, čo sa kedysi nepatrilo a bolo úplne neprípustné, sa stalo novým štandardom. Nemiestne poznámky na dĺžku sukieň, na veľkosť výstrihov, či len tak pre radosť sa stali dennodennou realitou.

Redakcia Žien v meste · 19. novembra 2017 · 3 min čítania

 

Môj dedko bol vždy gentlemenom. Dával ženám prednosť vo dverách, pochválil im účes, oblečenie, ale vždy veľmi galantne a slušne. Nikdy neprekračoval hranice. Nikdy v spoločnosti nevypil viac pohárikov, ako sa patrilo a nikdy by do nej nevkročil bez manželky. Spoločne prichádzali aj odchádzali a napriek tomu, že mali mnoho spoločenských kontaktov, vždy sa jeden druhému venovali aj počas večera. No boli to časy, keď sa takto správalo mnoho mužov. On rozhodne nebol výnimkou, jeho správanie bolo spoločenských štandardom. Videla som ho často aj v komunikácii s kolegyňami a keďže vyučoval na univerzitách, vídavala som ho aj so študentami. Myslím, že študentky ho obdivovali nielen pre jeho vedomosti, ale aj pre jeho slušnosť a dobré maniere.

Počas celej svojej pracovnej kariéry som pracovala s množstvom mužov a musím povedať, že naše správanie sa výrazne zmenilo. Hranice sa posunuli a to, čo sa kedysi nepatrilo a bolo úplne neprípustné, sa stalo novým štandardom. Nemiestne poznámky na dĺžku sukieň, na veľkosť výstrihov, či len tak pre radosť sa stali dennodennou realitou. Asi sa mi nestalo, že by som v nejakej práci sama nezažila alebo nebola svedkom nepatričných poznámok, či dotykov medzi kolegami a kolegyňami. Stalo sa to normou. Hranica medzi mužmi a ženami sa takmer zotrela. Vzťahy sú často tak uvoľnené a neformálne, že potľapkanie po zadku, či poznámka k dĺžke nôh sa stáva na väčšine pracovísk niečím, nad čím sa nikto ani nepozastaví. Galantnosť je na dne. Do popredia sa dostáva pudovosť a sexuálna neviazanosť. Tí, ktorým to prekáža, sú považovaní za puritánov a svätuškárov, ženy, ktoré sa ohradia sú frigidnými feministkami.

 

Prečítajte si

Oplzlé narážky novinárov

 

Už pár dní riešime v médiách kauzu významného novinára, ktorý sa roky nevhodne vyjadruje k ženám a prekračuje hranice vhodného správania a slušnosti. Mnohé ženy uviedli, že im jeho správanie nebolo vždy príjemné. Verím tomu. No tento novinár je len kvapkou v mori a zo skúseností hovorím, že úplne slabým odvarom. Patrí do staršej generácie, kde sú možno hranice už posunuté oproti generácii gentlemenov, no stále tam sú. V súčasných firmách som zažila veci, pri ktorých by novinár zostal v nemom úžase. Otvorené a nechutné sexuálne narážky na kolegyne, otvorené vyzvania na sex, absolútne nedávanie si hraníc ani servítok. Komentovalo sa úplne všetko a navyše veľmi vulgárne. Spôsobom, akým sa chatuje na anonymných stránkach a s výrazmi, ktoré sa používajú tam, sa často komunikuje aj medzi kolegami. Zažila som firmu, v ktorej sa sexuálne harašenie stalo akýmsi štandardom a ani jeden deň sa nezaobišiel bez nevhodných poznámok. Keď ste v takom prostredí, prestanete to vnímať. Časom vás to otupí a neberiete to ako harašenie, ani ako nebezpečenstvo. No otázkou zostáva, prečo to tak ľahko prijímame? Prečo akceptujeme, že svet mužov a žien dospel až na také dno?  Prečo nám príde drzá poznámka kolegu na naše prsia či zadok niečím, na čom sa iba zasmejeme?

Je jedno či známy novinár prekročil hranice o trochu viac a chalani v reklamkách ich prekračujú úplne. Dôležité je o tom hovoriť a hovoriť o tom nielen v diskusiách pod článkom, ale vtedy, keď sa to naozaj deje. Nepoznám inú možnosť, len sa v danom momente nahlas ozvať. Moja kamarátka, s ktorou sme si čítali články a diskusie o novinárovi povedala, že zatiaľ vždy, keď jej bola poznámka od muža nepríjemná, povedala to nahlas. Keďže je veľmi atraktívna, dostáva mnoho komplimentov, ktoré často prekročia hranicu. A vtedy sa ozve. Nahlas a bez strachu. Stanovenie jasnej hranice a jednoznačná reč tela, ktorá povie STOP je základom. Naše chichúňanie sa a mávnutie rukou, či nejasné odbytie nevhodnej poznámky nie je riešením. Darmo sa potom na dámskej toalete posťažujeme kolegyni. Myslím si, že uvoľnenosť komunikácie, ku ktorej veľmi zvádza aj využívanie internetu (veľa vecí akceptujeme – lebo pri chatovaní je to normálne) nás zvádza úplne zabúdať na dobré maniere a galantnosť. 

Možno jasným stanovením hraníc zmeníme nielen svoju vnútornú frustráciu, ale prispejeme k tomu, že úroveň našich vzájomných vzťahov sa bude môcť odraziť od dna. 

 

Prečítajte si aj Jesenné odchádzanie

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026