Hačikó z bratislavského prístavu

Hovorí sa, že tie najzaujímavejšie príbehy píše sám život. A dostanú sa k vám vtedy, keď to najmenej čakáte. Príbeh, ktorý mi ráno v taxíku porozprával taxikár, je tak jedinečný a dojímavý, že mi nedá sa oň nepodeliť. Určite všetci dobre poznajú príbeh japonského psa Hačikó, ktorý chodil dlhé roky čakať svojho pána na vlakovú stanicu, hoci ten nečakane zomrel. V Japonsku je tento príbeh legendou a pes Hačikó sa stal symbolom vernosti.

Príbeh nášho slovenského hrdinu začína na rieke Dunaj. Jedného dňa pred mnohými rokmi po nej priplával na kuse dreva malý psík. Psík mal strach, držal sa kusu zlomeného stromu, ktorý vzala veľká voda a štekal. Vtedy ho spozorovali záchranári v prístave a na motorových člnoch po neho doplávali. Slovenský Hačikó sa tak stal štvornohým obyvateľom skladov v prístave. Robotníci v skladoch mu postavili dva prístrešky, denne ho kŕmili a hladkali. A Hačikó s nimi prežil niekoľko šťastných rokov. Zo šteniatka vyrástol pes, ktorý chodil robotníkom oproti vraj až skoro k autobusovej stanici. Čakával ich každé ráno.

No sklady jedného dňa zrušili a psík stratil svojich opatrovateľov. Ostali mu iba dva prístrešky, v ktorých celoročne žije. Taxikár, ktorý ma viezol a psíka poznal sa teda rozhodol, že mu bude nosiť jedlo a vodu. Čakal, že sa časom psíka niekto ujme, no nestalo sa. Bratislavský Hačikó žije v prístave a mnohí ľudia mu tam nosia poživeň. Taxikár už takmer tri roky. Hačikó vraj chodí každý deň vyčkávať robotníkov, s ktorými žil roky na stavbe, no tí neprichádzajú. Napriek tomu meria každý deň cestu na miesto, kde ich kedysi čakával.

Pýtala som sa taxikára, či si nechcel psíka zobrať domov. No on mi odpovedal nečakane poeticky. Akoby som mu mohol zobrať jeho slobodu? Celé roky žije voľne ako vták, má svoje zvyky a svoj režim. Tam v prístave je jeho život. Vtedy som si uvedomila jednu vec. Aj keď má niekto ťažký osud, ako psík z bratislavského prístavu, môže prežiť krásny život. Svojou vernosťou, odvahou a samostatnosťou si bratislavský prístavný hrdina našiel svoje spriaznené duše, ktoré sa o neho starajú. Zachránili ho z rozbúrenej rieky, postavili mu domov a denne ho kŕmia. No stále mu ponechali jeho voľnosť. Hačikó je voľný ako vták.