
Hanbím sa za debatu v parlamente
Názory môžeme, musíme a budeme mať rozdielne. Forma, ako ich podávame, by však mala byť jednotná. Slušná, založená na faktoch, bez hystérii a rodových stereotypov.
Redakcia Žien v meste · 8. októbra 2020 · 3 min čítania
Máme za sebou prvé kolo debát v pléne parlamentu o zákone, ktorý upravuje interrupcie. To, že u nás dlhodobo klesajú, že je trend roky negatívny, je už známe. To, že päťdesiat päť percent Slovákov podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky považuje súčasný zákon za primeraný, hádam tiež.
To, že si podľa Medianu štyridsať deväť percent občanov myslí, že by to malo byť rozhodnutie ženy, sme sa nedávno dozvedeli. Napriek tomu táto téma okupuje v čase koronakrízy parlament, úradníkov na ministerstve zdravotníctva aj rôznych odborníkov a odborníčky.
Vypočula som si celú rozpravu k zákonu pani Záborskej, ktorý zdvojnásobuje čas, kým žena nemôže podstúpiť interrupciu zo štyridsiatich ôsmich hodín na deväťdesiat šesť, mení rozdelenie príspevku pri narodení dieťaťa, či zvyšuje príspevok pri narodení zdravotne znevýhodneného dieťaťa. Povinnosť druhého posudku lekára či je plod poškodený necháva, na rozdiel od pôvodného návrhu ako, dobrovoľnú.
Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?
[[newsletter]]
Bez ohľadu na to, na ktorej názorovej strane stojíte, ak ste pozorne počúvali debatu našich poslancov a poslankýň v pléne parlamentu, hádam ste zostali zaskočení. Minimálne ja som teda ostala. Som šokovaná z toho, že fakty, dáta a štatistiky naši volení zástupcovia a zástupkyne používajú v mikroskopických dávkach.
Namiesto citovania našich či medzinárodných štúdií, namiesto počtov interrupcií, trendov, namiesto demografickej vzorky, ktorá ich najčastejšie podstupuje, namiesto tvrdých faktov, sme si vypočuli anekdoty. Jeden poslanec rozprával ako s manželkou poznajú dámu, ktorá napokon interrupciu nepodstúpila a dnes má krásne dvojičky a je prešťastná. Druhý nás poinformoval o tom, ako sú ľudia z mnohodetných rodín omnoho schopnejší a šikovnejší ako z tých, kde je súrodencov menej. Sorry, jedináčikovia, či tí, ktorým rodičia zabezpečili len jedného súrodenca!
Prečítajte si
Tento parlament (nie) je pre ženy
Ďalší poslanec sa zavzdušnil pri slove menštruácia a koaličnému kolegovi nadával do „báb, báboviek a sráčov.“ Potom sa ospravedlnil, lebo veď, ako vysvetlil, on je východniar a tí sú temperamentní. Sorry, východniari!
Nehnevajte sa, ale ja, slovníkom pána Kuffu, „baba,“ okrem toho občianka tohto štátu, ktorú máte zastupovať, sa za takúto úroveň debaty hanbím. Hanbím sa, keď vidím spoza rečníckeho pultu vyhlásenia, že väčšina potratov sa vykonáva kvôli komfortu ženy, kariére, či zachovaniu postavy. Hanbím sa, keď poslanci upozorňujú „potratové fanatičky,“ že interrupcia nie je to isté ako „odbehnúť na manikúru či kozmetiku.“ Nežartujem, toto sme si pri debate všetko vypočul.
Názory môžeme, musíme a budeme mať rozdielne. Forma, ako ich podávame, by však mala byť jednotná. Slušná, založená na faktoch, bez hystérii a rodových stereotypov. Rada si vypočujem od tých, ktorí ma v parlamente zastupujú, argumenty. Nebodaj také argumenty, ktoré ma presvedčia o opačnom názore. No nechcem sa pozerať, a viem, že nie som sama, na parlamentnú masu, poväčšine mužov, ktorí hovoria hlasno azda, aby prekričali, že argumentačného obsahu je pomenej.
Poslanci a poslankyne sú naši volení zástupcovia, a ja od nich v dvadsiatom prvom storočí chcem viac, ako len hlasovanie o tom či onom zákone. Želala by som si, aby debatu, namiesto prznenia a polarizovania, kultivovali. Želala by som si, aby používali slušný, politicky a sociálne korektný jazyk, správne pomenovania a jasnú, faktickú argumentáciu. Želala by som si, aby neurážali, nezhadzovali, nebagatelizovali, aby nielen hovorili, ale aj počúvali.
A to nie je všetko. Poprosila by som, aby riešili aj témy, ktoré ženám v našej krajine život zjednodušia. Aby sa pokúsili svojou troškou, ktorá nie je malá, prispieť k tomu, že sa napríklad Slovensko v indexe rodovej rovnosti zo šesťdesiateho tretieho miesta vyšplhá do prvej dvadsiatky rebríčka. A tiež, aby sa venovali opatreniam, ktoré v boji proti koronavírusu považuje Svetová zdravotnícka organizácia za kľúčové – ochrane pred domácim násilím, podpore ľudí, ktorí sa bezplatne starajú o deti, chorých či seniorov, a posilneniu ekonomickej bezpečnosti žien.
Koncom októbra debata o interrupčnom zákone pokračuje. Za kladné vybavenie mojej žiadosti vopred ďakujem.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



