Hejt nie je názor

 

Prežila som niekoľko týždňov s hejtermi. Že neviete, čo to je? Slovo hejt vzniklo od anglického slova hate – čiže nenávisť. Hejteri sú ľudia, ktorí píšu nenávistné, diskriminačné komentáre na internet, šikanujú iných, na všetko nadávajú a všetko negujú. Nevyjadrujú tým svoj názor, nediskutujú, nekritizujú, píšu kruté a často nepravdivé veci, ktorými ubližujú konkrétnym ľuďom alebo celým skupinám.

Hejteri si mnohokrát svoje konanie ani neuvedomujú. Sú to ľudia s nízkym sebavedomím, ktorí sa hejovaním snažia kompenzovať to, čo v živote nedokázali. Sú nimi aj deti na školách, ktoré cez sociálne siete šikanujú svojich spolužiakov.

Dostali sme v agentúre za úlohu pripraviť kampaň, ktorá ľudí upozorní na to, že ich konanie môže byť hejterské. Hejter má totiž vždy pocit, že hovorí len oprávnenú kritiku, ale tá sa často zvrhne na nenávistný komentár, ktorý ublíži inému. Väčšina hejterov miluje internet, lebo im poskytuje dostatočnú anonymitu.

Skrývaním sa za nič nehovoriacu prezývku môže hejter urážať a dehonestovať kohokoľvek. Množstvo médií prepojilo svoje internetové diskusie s Facebookom. A nenávistné komentáre takmer zmizli. Na Facebooku je totiž veľa ľudí pod svojím menom, Facebook o vás povie veľa informácií, a preto nie je na hejtovanie úplne najvhodnejší. Hejteri majú radšej diskusie, kde im je umožnená úplna anonymita.

Práve na tomto sme sa rozhodli postaviť kampaň s názvom Povedz mi to do očí. Vybrali sme štyri osobnosti – dvoch výnikajúcich hercov Roberta Rotha a Csongora Kassaia, speváčku Celeste Buckingham a speváka Laskyho – a práve oni navštívili svojich hejterov. Zazvonili im pri dverách a konfrontovali ich s ich hejtom. Ako to dopadlo, si môžete postupne pozrieť na stránke www.povedzmitodooci.sk. Kampaň odštartovala v piatok na festivale Bažant Pohoda prvými dvoma videami.

Na kampani bolo najzaujímavejšie, a zároveň najťažšie, ponoriť sa do duše hejtera aj hejtovaného.  Pochopiť, kde sa v nás berie zlo, ako veľmi vieme závidieť iným úspech. Ako zo strachu vieme napísať alebo povedať niekomu niečo veľmi zraňujúce.

Hľadala som na internete reálne hejty na naše osobnosti a nechápala, ako môže niekto písať hnusné veci, napríklad na herca, ktorému aplauduje celé publikum národného divadla za jeho herecké výkony. Alebo na mladú speváčku, ktorá sa dokázala presadiť na Slovensku, aj v zahraničí.

Najťažšie je uvedomiť si, že za každým hejtom je človek. Ten, ktorý ho napísal, aj ten, proti ktorému bol hejt namierený. Hejt vyzerá neškodne, poviete si, veď sú to len take bláboly na internete. No hejt môže byť zbraň namierená na človeka. A niekedy ho môže úplne odrovnať. Verím, že kampaň bude mať zmysel a nastaví nám, Slovákom, ktorí si tak radi pohejtujeme, zrkadlo. Minimálne v tom, že nás naučí oddeľovať nenávistný hejt  od zmysluplnej kritickej diskusie.