Ženy v meste
Holokaust a cigánočka

Holokaust a cigánočka

Rozmýšľam, čo s mojimi zaslepenými známymi. Z facebooku si ich nevyhodím. To by bolo pohodlné. Pre nich i pre mňa. Oba naše svety by mali pocit, že ten nekonečný súboj pravdy a klamstva vyhrali. Cítim sa spokojnejšie. Akurát, že som začala čítať Nicholsonovú…

Redakcia Žien v meste · 30. januára 2019 · 2 min čítania

 

V jednom týždni predseda parlamentu nazval svoju politickú oponentku cigánočkou a jeden mladík poprel holokaust. V mojom mikrosvete známa na sociálnej sieti skonštatovala, že predseda parlamentu mal pravdu a iný známy mi vysvetľoval, že sloboda prejavu znamená mať možnosť povedať to, čo chcem a ako to cítim bez strachu, že sa to bude niekomu páčiť alebo nie.

V skutočnosti som v jednom týždni musela strpieť mizogýna  a rasistu, mladého antisemitu a zaslepencov, ktorí si slobodu predstavujú ako právo na všetko, čo sa páči im. V jednom týždni som sa niekoľkokrát vytočila pri predstave, že si vždy vyberieme tú ľahšiu cestu. Neučíme sa byť slušní, ale neslušní, neargumentujeme, ale urážame, nerozmýšľame kriticky, ale zožerieme aj s navijakom bláboly nejakej hnedej politickej strany, neučíme sa rešpektovať, iba sa vyvyšovať, kašleme na zodpovednosť, lebo predsa máme práva. No a čo, že tie naše idú na úkor iných.

 

Prečítajte si

Danko nazval Nicholsonovú cigánočkou, SaS sa obráti na prokuratúru

 

Jeden týždeň mi zobral veľa viery a ešte viac energie, že niekedy dospejeme. Tak som sa rozhodla vziať si tú energiu späť.

V rovnakom týždni som triednej učiteľke mojej staršej dcéry potvrdila, že prídem jej spolužiakom porozprávať o práci novinárky. Určite chcem s nimi prebrať kritické myslenie a slobodu prejavu, ktorá je vždy spojená so zodpovednosťou.

Moju mladšiu dcéru som ešte raz preskúšala prednes. Má dvanásť rokov a prečítala knihu Mengeleho dievča, z ktorého si sama vybrala úryvok na Hviezdoslavov kubín. Knihu, na ktorú si netrúfol ani môj muž, prečítala za týždeň a zrazu jej vtipy na úkor druhých prestali byť smiešne.

Ešte rozmýšľam, čo s mojimi zaslepenými známymi. Z facebooku si ich nevyhodím. To by bolo pohodlné. Pre nich i pre mňa. Oba naše svety by mali pocit, že ten nekonečný súboj pravdy a klamstva vyhrali.

Uprostred čudného týždňa sa cítim trochu spokojnejšie. Akurát, že som začala čítať Nicholsonovú, ktorú Dankova cigánočka neprekvapila, lebo mimo televíznych kamier sa k nej správa ešte horšie. A spomína vládneho poslanca Číža, ktorý navrhoval, aby ju nazývali “ono”, lebo si podľa neho nezaslúži rod.

Radšej to dočítam ráno. Pokúsim sa dovtedy nabiť novou energiou a vierou, že raz budeme ako ľudia.

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026