Ženy v meste
Homeschooling naopak

Homeschooling naopak

U nás doma sa teda koná opačný homeschooling. Ja som tá, ktorá sa učí. Učím sa rešpektovať priestor druhej osoby, ktorá už nie je dieťaťom. Učím sa prijať jeho dospelosť a veriť v zodpovednosť. Učím sa nebyť kontrolórom, ale rodičom.

Redakcia Žien v meste · 5. apríla 2020 · 3 min čítania

Sociálne siete sú plné homeschoolingu. Už takmer mesiac sú zatvorené školy a deti sa učia doma so svojimi rodičmi. Matky sa z jedného dňa na druhý stali učiteľkami matematiky, slovenčiny, angličtiny, výtvarnej výchovy, stali sa vychovávateľkami, telocvikárkami aj kuchárkami v školskej jedálni.

Okrem toho musia mnohé pracovať z domu na plný úväzok. Neviem si to úplne predstaviť. Ako viesť konferenčný hovor s ďalšími piatimi kolegami a popritom dosiahnuť, aby sa vám za chrbtom deti nebili o počítač, aby neštekal pes a aby vám v kuchyni neprihorel obed?

Homeschooling a rodičia

Mnohé matky opisujú vtipné historky ako vypli na počítači zvuk počas pracovnej porady, aby mohli okríknuť hádajúce sa deti, ale omylom zapli kameru. Niekoľko kolegov ich potom videlo ako strapaté a v pyžame vrieskajú na deti, aby boli chvíľku ticho. Nuž, homeschooling je náročný aj keď nemáte prácu na plný úväzok.

Rodičia nikdy nemôžu nahradiť učiteľov. Nemáme na to vzdelanie, schopnosti a mnohým veciam, ktoré naše deti preberajú v škole ani nerozumieme. A hlavne, od našich školských čias sa toho veľa zmenilo! Aj keď školy posielajú zadania, príklady a úlohy, sú deti schopné ich s našou pomocou a výkladom plnohodnotne vypracovať? Môžu bez učiteľa získať dostatočné vzdelanie v druhom polroku? Nebude im veľká časť vedomostí chýbať? Alebo budú budúci školský rok učitelia zisťovať, že žiaci takmer všetko zabudli a treba začat odznova? 

Ja mám doma maturanta a teenagera v jednej osobe. Homeschooling sa ma týka iba okrajovo. Maximálne som pripravená pomôcť s maturitnými otázkami zo slovenského jazyka. Môj syn však prichádza o to najdôležitejšie, o odborné semináre, ktoré ho majú pripraviť na maturitu. Je dospelý a môže sa na to pripravovať sám, lenže…. Je doma, je mimo kolektívu, nemá k dispozícii učiteľov, ktorí by ho nasmerovali. Nevie, či bude maturovať a ak, tak kedy. O mesiac, o dva, o rok?

Tým pádom nie je tlačený časom a ani nejakou kolektívnou nervozitou s názvom “už sa nám to blíži”. A preto sa všetok stres a boj presúva na domácu pôdu. Ja bojujem o to, aby sa pripravoval, on bojuje o svoje územie. Ja zúrim, lebo mám pocit, že prefláka drahocenný čas. On to má v paži, čo ma vytáča dvakrát viac.

Homeschooling opačne

Neviem ho postrašiť dátumom a stále si v hlave opakujem, že je dospelý a musím dôverovať jeho zodpovednosti. Pri rozhovore s inými rodičmi maturantov zisťujem, že sme na jednej lodi. Učitelia aj rodičia od študentov očakávajú samostatnosť a zrelé uvažovanie. Ich len trápi, že nemôžu byť spolu, nemôžu randiť, chodiť von a stretávať sa. 

U nás doma sa teda koná opačný homeschooling. Ja som tá, ktorá sa učí. Učím sa rešpektovať priestor druhej osoby, ktorá už nie je dieťaťom. Učím sa prijať jeho dospelosť a veriť v zodpovednosť. Učím sa nebyť kontrolórom, ale rodičom. Učím sa o veciach diskutovať a nie ich prikazovať. Puberta je obdobie, ktoré je veľmi náročné najmä pre rodiča.

Narážate na tvrdý odpor a všetko, čo si na sebe vážite je podrobované tvrdej kritike. Musíme to ustáť. Musíme veriť, že to čoskoro prejde a že až keď vyletia z hniezda a budú sami rodičmi pochopia, čo sme im chceli povedať. Oni sa možno horko-ťažko naučia maturitné otázky, my si však prechádzame skúškou dospelosti svojho rodičovstva. 

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026