Ignoranti

Trochu nasnežilo a život je hneď belší, čistejší! Pretože… zasypalo všetky tie plastové vrecia a tašky a fľaše, čo ľudia povyhadzujú veru aj z otvoreného obloka auta, v ktorom sa vezú.  Aby sa na tichej, takmer lesnej ceste zbavili odpadkového haraburdia. Človek by ani neveril, že skládka sa môže objaviť na lúke,  medzi rozkvitnutými margarétami, medzi stromami a borovicami, javormi i smrekmi, jedným slovom v prírode.

Minule som podvečer šla domov, a ak niekto pozná Devínsku cestu, vie o čom hovorím. Odrazu, povedľa cesty medzi Dunajom a lesom, za kriačím na chodníku do hory… Porozhadzované staré obloky, nejaký kus bielej techniky, množstvo prázdnych fliaš dokonca i sklenených a niekoľko modrých plastových tašiek plných špiny.  Pekne, starostlivo zatiahnutých, aby nebodaj niečo nevypadlo. Trochu som spozornela, nerozumejúc, ako si niekto takéto niečo vôbec dovolil. Vysypať do trávy vlastné smetie.  I začala som si cestu viacej všímať. Kým ma zaviedla  domov, tie najrôznejšie odpadky sa povaľovali po zemi  ešte na niekoľkých miestach. Dokonca na takých, že mi zostal stáť rozum.

Napríklad… Niekto, kto býva nad kopcom, pokojne spustil desať plných tašiek dolu z kopca. Tie sa kotúľali a vyprázdňovali a kotúľali a vyprázdňovali, až poloprázdne pristáli rovno na ceste, po ktorej fičia autá. Nuž a kopec… Tu prázdna škatuľa od trvanlivého mlieka, tam obaly z čistiacich prostriedkov…  Na nízkom, slabo rastúcom smreku sa zastavila bábika s vypichnutými očami a macík s chýbajúcimi labkami. Prosto, čistá hrôza. Niekto upratoval dom a výsledkom bol neporiadok v okolí.  Ak však žije v baraku nad Devínskou cestou, najchudobnejší nebude a platiť si kontajner, ktorý smetiari vysypú raz za štrnásť dní, by hádam nemal byť pre neho problém! Pretože, toto je teda dosť bezohľadné, arogantné!

Celé som to rozpovedala kamarátke, lebo práve s ňou sa často rozprávam o tom, ako kritizujeme migrantov. Aký vraj po nich zostáva neporiadok a ako sa to domácim nepáči. Nuž a kamarátka na to, že poď, vyšliapeme kúsok nad kostol a tam uvidíš naozajstnú čiernu skládku! Mala pravdu. Videla som.   

A keď herečka Eva Pavlíková zavesila na internet foto z Nitry, pozerala som ako zbavená svojprávnosti. Na fotke akože lúka, a na nej… Ale teda dosť veľké množstvo svinstva! Prineseného z domu, nahádzaného, porozhadzovaného človekom i vetrom… No desiatu by som na takom mieste určite nezjedla!

Mestské časti i celé Slovensko má povinnosť čierne skládky likvidovať.  Na túto prácu dostávajú od štátu desať miliónov eur.  Aby sa nevyhýbali povinnostiam a dodržiavali zákon, skládky naozaj miznú. Ľudia ich odpracú, odvezú tam, kam patria. Nie je to však v podstate nanič. Pretože pokračovanie poznám. O dva týždne, o mesiac je na rovnakom mieste rovnaká čierna skládka. Stvoria ju ľudkovia, ktorým na prostredí vôbec nezáleží. A to i napriek tomu, že  vo všetkých mestách sú bezplatné kontajnery na separovanie, a keď sa človeku nelení, keď poriadne odpad separuje, za odvoz smetia neplatí takmer nič. Pokojne mu postačí malý kontajner a návšteva smetiarov raz za mesiac.

Trochu nasnežilo a spod bielej vrstvy ľadového koberca vykúkajú  kúsky modrých vriec, kúsky vecí, ktoré ľuďom prestali slúžiť. Hoci viem, že ide o čiernu skládku, teší ma, že ju celkom nevidno. Že je na zopár dní prikrytá. Avšak slnko ju znovu nemilosrdne odhalí a ja budem zbytočne premýšľať, ako asi vyzerá  ignorant čo si jednoducho príde do prírody vysypať vlastnú špinu.         

 

Prečítajte si aj Fejky

 

Ženy v meste