Ísť k psychiatrovi je úplne normálne

 

Pomerne silno ma zasiahla jedna vážna udalosť. Bol to známy, kamarát môjho brata.  Fešák, vtipný, bola s ním sranda. Neskôr sa nám pomiešali aj ďalší známi a sem tam sme sa stretli na nejakej akcii. Tento týždeň sa doma obesil. Každý deň na to musím myslieť. A je mi to strašne ľúto.

V minulom roku sa na Slovensku pokúsilo o samovraždu takmer 1500 ľudí. Tretinu z nich už nedokázali zachrániť. Pri pokusoch o samovraždu je podiel medzi mužmi a ženami asi rovnaký. Viac však napriek tomu zomrelo mužov – páchajú totiž samovraždu spôsobmi, pri ktorých sa často už nedá nič robiť.Stále si kladiem otázku – môžeme pre týchto ľudí robiť viac?

Psychické zdravie je na Slovensku ešte stále tabuizovaná téma. Pritom vedci predpokladajú, že do roku 2020 bude patriť depresia na druhú priečku pri PNK-kách vo svete. Pred ňou sú už len srdcové príhody. Jediná dobrá správa je, že drvivá väčšina ľudí s depresiou alebo psychickými poruchami sa podľa dát nezabije.

Stigmatizácia ľudí, ktorí vyhľadajú odbornú pomoc, je však u nás stále tak vysoká, že množstvo ľudí zo strachu ani nevyhľadá pomoc. Podľa výskumu online poradne pre mladých IPčko by takmer 40 percent mladých nevyhľadalo pomoc, ak by mali samovražedné myšlienky. Jedným z dôvodov je tlak spoločnosti. Ísť k psychiatrovi je pre nás také tabu, že k nemu často nejdú ani notorickí alkoholici.

 

Prečítajte si

Feminizmus medzi náckami

 

Existuje mýtus, že ten, kto hovorí o samovražde, ju nikdy nespácha. Odborníci to už vyvrátili asi miliónkrát – 80 percent ľudí, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj život o samovražde v nejakom bode povedali vo svojom okolí – často aj opakovane. Odborníci nemajú zaručený recept – liečba a otvorené rozhovory. Aj o ukončení života.

Zvyknem sa o téme psychického zdravia rozprávať s kamarátmi aj s kolegami. Všimla som si, že závislosť a depresie len málokto z nich vníma ako chorobu. Často od nich počujem, že predsa stačí vlastným rozhodnutím zajtra prestať piť a ráno vstať a byť šťastný.  Pripadá mi to ako keby sme chceli od niekoho s tuberkulózou, aby prestal kašľať.

Neviem, akú beznádej prežíval môj známy. Neviem si predstaviť to temno. Človek s takýmto niečím v živote jednoducho neráta. Nemám poňatia, aké to je nevedieť sa ráno postaviť z postele. Neviem ako sa im prihovoriť, ani čo správne povedať. Ale viem, že musíme vytvoriť prostredie, v ktorom bude normálne liečiť sa z depresií, či iných psychických chorôb. Aj na Slovensku sú tisíce ľudí s príznakmi depresie, ktorí nikdy nevyhľadali odbornú pomoc. Dnes to bol môj známy. Zajtra sa to môže stať mne, pozajtra tebe a o pár rokov tvojmu mužovi.

 

Prečítajte si aj Cenzurujú menštruáciu, ale porno so znásilnením nie