Jedenáste prikázanie: Nebuďte ľahostajní!

Tak toto sú myšlienky, ktoré vám musím a chcem sprostredkovať. Obzvlášť teraz sú aktuálne. Ide o slová, ktoré počas včerajších oficiálnych osláv 75. výročia oslobodenia nacistického koncentračného tábora v Osvienčime povedal byvalý väzeň – Marian Turski.

To, čo povedal, mnou pohlo. A povedal len – alebo až? – toľko, že Auschwitz nespadol len tak z neba. Vo svojom rozprávaní sa vrátil do 30-tych rokov minulého storočia, do štvrti Bayerisches Viertel v centre Berlína. Do parku, kde stálo niekoľko lavičiek, na ktoré niekto napísal: Židia na tých lavičkách nesmú sedieť. Hmm, možno si niekto pomyslel: smutné, nespravodlivé. No, ale veď je veľa iných lavičiek, kde si židia sadnúť môžu. Pokoj. Žiadny problém.

[[etarget]]

Zákazy pre židov 

To bola štvrť, ktorú obývali Nemci židovského pôvodu. Býval tam tiež Albert Einstein, nositeľka Nobelovej ceny Nelly Sachs, minister zahraničia Walter Altenau atď. Neskôr sa objavil nápis na plavárni: Židom vstup zákazaný. Nič moc, ale veď v Berlíne je veľa plavární.

V tom istom čase sa inde objavil ďalší zákaz: Židia nesmú byť členmi nemeckých speváckych spolkov. No a? Veď ak chcú spievať, môžu vo svojej spoločnosti.

Ďalší zákaz sa týkal detí: Židovské deti sa nesmú hrať s nemeckými. Nuž, budú sa hrať samé. Následný krok: Židom predávame chlieb po 17. hodine. Je to síce značná komplikácia, ale aj to sa dá zvládnuť a naplánovať nákupy na neskôr.

A takýmto spôsobom, krok za krokom, si ľudia zvykali, že možno niekoho vylúčiť, že je to povolené. Tak si pomaličky zvykali, že existujú lepší a horší. Že sú takí, ktorí „do spoločnosti nepatria“, lebo… sú špinaví, majú iné obočie alebo majú inú farbu pleti, či iný nos… Lebo. Nebezpečné! Veľmi.

V tom čase nemecká vláda plnila sľuby a o svojich nemeckých občanov dbala. Hlásala heslá o národnej hrdosti. A potom to už išlo veľmi rýchlo: zákaz zamestnávania Židov, zákaz emigrácie.

Preživší Marian Turski (na videoobrazovke) hovorí na slávnostnej ceremónii (v prednom rade piata zľava slovenská prezidentka Zuzana Čaputová), v bývalom nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau pri príležitosti 75. výročia jeho oslobodenia.  Foto – TASR/AP

 

Auschwitz nespadol z neba

A potom vznikali getá, koncentračné tábory. Auschwitz nespadol z neba. To včera v Poľsku povedal 92-ročný muž. Novinár. Človek, ktorý Auschwitz prežil. Keď sa dožil slobody, vážil 32 kíl! A ten muž hovoril, že TO sa môže stať všade. „Nebuďte ľahostajní, keď sa krivdí akejkoľvej menšine,“ presvedčoval Turski. A vysvetlil, že existuje 11. prikázanie – nebuď ľahostajný. „Lebo, ak budete ľahostajní, ani sa nenazdáte a na vašich blízkych nejaký Auschwitz z neba padne.”

A preto aj ja vás chcem poprosiť, aby ste pred blížiacimi sa voľbami na Slovensku neboli ľahostajní. Choďte voliť! Aby sa k moci nedostali tí, ktorí nenávidia „iných“. Povyšujú národnú hrdosť nad citlivé vnímanie druhého človeka. Iba preto, že ten druhý človek má inú pleť, pôvod, národnú príslušnosť…

Poviem vám, že medzi mojimi známymi z poľskej menšiny z času na čas počuť ustráchané hlasy, že čo bude s nami, ak po nenávisti voči Rómom, utečencom či gejom, prídeme na rad my. A potom vy a vaši blízki. Viete, to je ako s tou ďalšou lavičkou v berlínskom parku, po ktorej nasledovala plaváreň…