Každý deň môžeme byť hriešnikmi aj hrdinami, hovorí spisovateľka Noémi Bogyó

Aké je to čítať vlastné dielo v preklade, keď mu rozumiete rovnako ako originálu? Ktoré knihy Noémi radšej číta v pôvodnom jazyku? Prečo napísala knihu o Nežnej revolúcií? Musí mať každá kniha svojho hriešnika? Aj o tom sme sa rozprávali so spisovateľkou Noémi Bogyó. Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v našom podcaste: 

 

Alebo vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Noémi Bogyó vyštudovala maďarský a slovenský jazyk a literatúru. Štúdium MBA ukončila na The Open University vo Veľkej Británii. Pred tromi rokmi jej v maďarčine vyšla kniha Slepé škvrny, ktorá sa na 30. výročie Nežnej revolúcie dostala na pulty kníhkupectiev aj v slovenskom jazyku. Je manažérkou a píše po nociach. Má literárnu webstránku a okrem prózy sa venuje aj poézii. Kniha Slepé škvrny, o ktorej sme debatovali v našom podcaste, je jej prvým románom. 

[Román Slepé škvrny si môžete kúpiť hneď online tu – kliknite tu:]

Foto – Albatros

Kniha sa odohráva v roku 1989 v hlavnom meste, ale aj na vidieku. Mapuje život mladých ľudí, ktorých revolučné roky zastihli v rôznych životných situáciach a tak sa k nim aj rôzne postavili. Niektorí dokonca priamo ovplyvňujú vývoj udalostí v našej spoločnosti. Každému jednému však zmeny zasiahnu do súkromného života.

Je to kniha o ľudských osudoch, o tom, ako vám náhoda dokáže zmeniť život. Ako častokrát nechtiac spustíme lavínu udalostí, na ktorej sa zvezieme, ale ktorá nás dokáže aj zmiesť. Je to kniha o tom, ako nás ničí strach a neistota. Aj o tom sme s Noemi debatovali v našom podcaste Klubu knihomilov. 

Keď Noemi kopne múza, dokáže napísať aj tridsať básni za týždeň, Slepé škvrny však písala niekoľko rokov a hovorí, že je to univerzálny román. „Román je pre všetkých, čo majú radi krásnu literatúru a ktorí sa bez ohľadu na vek zaujímajú o históriu a dané obdobie. Je to román nielen o nedávnej histórii, ale o univerzálnych ľudských pocitoch a zážitkoch, je to román o láske, vášni, nenávisti, o zrade, sklamaní, opisujem študentský život. Je to kniha určená tým, čo toto obdobie a udalosti prežili, pre nich je to možno aj spôsob ako sa vrátiť do tých časov a s odstupom rokov porozmýšľať. A pre tých čo to nezažili, je to niečo, čo im môže hmatateľnejšie vykresliť, zážitkovo vykresliť toto obdobie.“

Spisovateľka Noémi Bogyó.  Foto – archív NB

„Pre mňa je táto kniha misiou, aby sa tieto časy nikdy nevrátili,“ hovorí Noemi a dopĺňa:  „Každý deň máme možnosť stať sa hriešnikmi aj hrdinami. Ja sa na človeka pozerám trošku inak. Len ten môže človeka odsúdiť, kto bol v rovnakej situácií a obstál. Človek môže zhrešiť alebo urobiť chybu, ale to ešte neznamená, že je zlý. V živote hráme rôzne roly a v niektorých rolách môžeme excelovať a v niektorých zlyháme.“ 

Uprostred lesa, s krásnou štebotavou kulisou sme debatovali s Noémi o tom, ako vznikala kniha, ktorá mapuje zlomové udalosti našej histórie alebo skôr osudy ľudí na pozadí historických okamihov. V našom podcaste sme riešili aj preklady kníh, spomínali sme na plné námestia pred tridstiatimi rokmi a hlavní hrdinovia románu boli toho súčasťou. Riešili sme totiž aj to, či je skutočne dôležité mať v knihe postavy vyslovene pozitívne a potom tie, ktoré máme chuť súdiť.

Martina Švirlochová počas nahrávania podcastu so spisovateľkou Noémi Bogyó.  Foto – autorka