Kde boli zdravotné sestry počas plošného testovania?

Pred prvým plošným testovaním na korona vírus chýbal do odberných tímov predovšetkým zdravotnícky personál. Hoci približne tri štvrtiny zdravotníckeho personálu na Slovensku tvoria ženy a v systéme pôsobí asi o 10 000 zdravotných sestier viac než lekárov a lekárok (a z nich je 98 percent  žien; údaje Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2018), hlavnými postavami drámy pred plošným testovaním boli zdravotníci a lekári. 

Ako už býva zvykom, zdravotníčky z príbehu vypadli tak vo všeobecnosti. Celkom špecificky z neho vypadli zdravotné sestry, ktorých profesiu neovíja gloriola hrdinstva, skôr ošumelá zástera akýchsi sekretárok lekárov.

Mediálny priestor obsadili výzvy, prosby i vyhrážky zdravotníkom od predstaviteľov vlády navlečených v maskáčových mundúroch, do bojového poľa vstúpil aj predseda Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Celkom tak zaniklo ojedinelé vystúpenie prezidentky Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej v podkaste redakcie aktuality.sk. Čo je veľká škoda, pretože problém chýbajúcich zdravotných sestier do odberných tímov vysvetlila veľmi dobre.

Zdravotných sestier je jednoducho na Slovensku málo. Máme necelých 6 sestier na 1 000 obyvateliek a obyvateľov, v Nemecku, do ktorého chodia pracovať aj naše zdravotníčky, je to o čosi viac ako 13. A málo ich je preto, že sa o ne roky vláda či verejnosť veľmi nezaujímajú. Je potom len symptomatické, že sa o ne nik nezaujímal ani pred plošným testovaním.

Zdravotné sestry majú nízke platy, často pracujú nadčas, na službách ich nie je dosť a tak aj napriek stresu a vypätiu nestíhajú poskytovať svojim pacientom a pacientkam takú mieru starostlivosti, ako by chceli a potrebovali. Podľa skoršieho prieskumu Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek z roku 2017 zažívajú mnohé z nich vyhorenie, fyzické a psychické vyčerpanie aj prekážky pri sústavnom vzdelávaní. Počas pandémie sa ich situácia ešte zhoršila. Podľa niektorých informácií chýbali v nemocniciach sestry ako prvé. Tie, ktoré pracujú s pacientkami a pacientmi s ochorením COVID-19, zažívajú strach o vlastné zdravie aj o zdravie svojich blízkych, no psychologickej či inej podpory sa im nedostáva. Sestry sú pritom s pacientkami a pacientmi v najužšom kontakte. Za Slovensko štatistiky nemáme, ale v Spojených štátoch zomrelo počas pandémie podľa Medzinárodnej rady zdravotných sestier už toľko zdravotných sestier ako za celé obdobie prvej svetovej vojny.

  [Štýlové a kvalitné riflové rúška v krásnych farbách a vzoroch – kliknite tu]

Z rôznych strán zaznieva, že pandémia korona vírusu nám ukázala, čia práca udržiava našu spoločnosť doslova pri živote. Počúvame, že kríza je príležitosťou prehodnotiť systém uznávania a oceňovania významu práce jedných a zneuznania druhých. Vzletné poďakovania od ministra zdravotníctva, potlesk z okien či jednorazových pár sto eur ale stačiť nebudú. 

Práve naopak. Tieto symbolické gestá len upevnia spôsob, akým obyčajne pristupujeme k práci, ktorá súvisí so starostlivosťou, ako aj k tým, ktoré ju vykonávajú: Pekne sa poďakujeme, milo sa usmejeme, povedľa utrúsime pár poznámok o nie celkom uspokojivej kvalite a nízkej náročnosti a odídeme od stola bez toho, aby sme po sebe umyli čo i len vlastný tanier. O tom, že by sme na seba prevzali aspoň časť zodpovednosti za výkon takejto práce ani len nezauvažujeme.

Práca starostlivosti je najmä prácou žien. Pandémia odkrýva, že na práci starostlivosti – a teda „ženskej“ práci – stojí naše prežitie. Politické elity na to však nereagujú a spokojne si budujú svoj politický kapitál vykorisťovaním tých, čo cítia a preberajú za zdravie a život ľudí zodpovednosť.

Zdravotné sestry zrejme na plošné testovanie napokon prišli. Nevedno, koľko ich bolo, kam dali deti (keďže detské kútiky pre dobrovoľníčky a dobrovoľníkov sa podľa dostupných informácií na testovacích stanovištiach nezriaďovali) či ako vyriešili napríklad starostlivosť o starnúcich členov rodiny. Lebo aj takáto starostlivosť je podľa štatistík stále najmä na pleciach žien.  

Nestačí im za to symbolická vďaka, ale reálne finančné ohodnotenie a uznanie potrebnosti ich práce, čo znamená lepšie a bezpečnejšie pracovné podmienky. Aj bez ohľadu na korona krízu, lebo globálna kríza starostlivosti tu bola už dávno predtým.

 

(Autorka je z feministickej organizácie ASPEKT)