Keď kus plechu je viac ako drobec na trojkolke

Poviete si: zmena je život. Táto zmena ma však poriadne vytočila. Pritom je to len tak taká blbosť – celkom obyčajný sídliskový chodník.

 

Prešla som po ňom snáď miliónkrát. Z práce aj do práce, s deťmi sme sa tadiaľ pomaličky presúvali na ihrisko alebo veľmi rýchlo do školy, so psom sme sa tam pri každodennom venčení zvítavali s inými psičkármi aj trikrát denne. Teraz už tadiaľ neprejdem. Chodník pri dome sa z večera do rána zmenil na parkovisko. Nie tak trošku, žeby autá stáli na kraji a chodci mali k dispozícii ešte 1,5 metra, ale celkom úplne. Niekto „múdry“ rozhodol zmeniť pozdĺžne parkovanie na priečne. A namaľoval čiary tak, že vedú od cesty, cez celý chodník a končia až na trávniku. Doslova. Keď boli čerstvé, pár stebielok trávy bolo pomaľovaných bielou farbou. Nuž, neuhli sa Picassovi, ktorému by každé plátno bolo zjavne malé.

 

Chodci nechápavo krútia hlavami. Tí, čo o zmene dosiaľ nevedeli, zrazu zostanú bezradne stáť, obiehajú zaparkované autá, cupkajú po trávniku a pozerajú si pod nohy, aby nestúpli do psieho hovienka. Mamičky s kočíkmi, babky s nákupnými taškami na kolieskach aj decká na trojkolkách… všetci obchádzajú autá, ktoré sa rozťahujú na chodníku. Lebo môžu. Lebo dostali požehnanie od kompetentných.

 

A mimochodom, chodci môžu chodiť iným chodníkom. Teda, ak majú odvahu. Vedie totiž rovno pod oknami osemposchodového paneláku. Priznám sa, ja tú odvahu nemám. Keďže venčím psa v parčíku oproti, presne viem, z ktorých okien vyletúvajú cigaretové ohorky, z ktorých nalámané rožky a chlieb pre holuby a z ktorých v piatok neskoro večer aj fľašky či plechovky od piva (niet nad študentské žúrky v prenajatých bytoch). Zaujímavé je, že na tomto chodníku neparkuje nikdy nikto. A nikomu dosiaľ ani len nenapadlo maľovať tam parkovacie čiary pre autá. Uznajte, keď špak či fľaša padnú do detského kočíka, to nič nie je, ale keby tak treskli rovno na auto, to by bolo! Kedy sa to stalo, že kusy plechu majú pre nás väčšiu cenu ako decká na trojkolkách, v kočíkoch či starí ľudia cupitajúci  z obchodu?

 

Pred oči mi už pekných pár dní skáču billboardy s usmiatymi tvárami. Sľubujú všetko, čo sa len dá. Lepší život v meste. Aj krajší. A lacnejší. Dokonca aj MHD zrazu môže byť zadarmo. Tak sa nesmelo pýtam: Nemá niekto v programe aj to, že vráti chodníky zase chodcom? 

 

Prečítajte si aj Pozor deti, krieda letí